Hovoril o aktivitách SČK za uplynulé roky, o histórii aj súčasnosti, ale aj o možnosti darovať jedno percento z dane občanov na humánne účely.
"Som presvedčený, že takéto stretnutie v období, keď vznikajú vyššie územné celky je nevyhnutné. Najmä preto, aby sme nadviazali užší kontakt. Tiež preto, že v niektorých obciach ešte nepôsobia územné spolky SČK. Chceme za pomoci primátorov a starostov osloviť ľudí. Hoci dnes už každý chápe význam SČK ako najväčšej humanitárnej organizácie, potrebujeme nových spolupracovníkov a budeme sa tešiť, ak našu ponuku pochopia," povedal M. Kručay.
Medzi účastníkmi seminára bol aj poradca prezidenta SČK pre medzinárodné vzťahy a legislatívu Juraj Králik. Ide o skúseného spolupracovníka, veď pôsobil ako osobitný poradca pre dvoch generálnych tajomníkov OSN v New Yorku, konkrétne pre otázky odzbrojenia a medzinárodnej bezpečnosti. Predtým 30 rokov pôsobil ako veľvyslanec SR v Ženeve. Kompetentne hovoril o procese globalizácie vo svete a význame SČK v tomto procese.
Zdôraznil súčasný vývoj v OSN a pripomenul nutnosť organizovať na medzinárodnom fóre aj humanitárne intervencie. "V OSN máme dobré meno a za pár rokov by sme sa chceli stať nestálymi členmi bezpečnostnej rady OSN. Bude to mať veľký význam," povedal nám J. Králik. Dodal, že v súčasnosti máme napríklad prápor vojakov na humanitárnej misii v Kosove a v Afrike.
Zaujímalo nás, ako vplývalo na Slovensko členstvo v OSN z jeho pohľadu. "Ide predovšetkým o technickú pomoc, ale aj pomoc expertov na určité odborné činnosti. Realizovali sme napríklad spoločné projekty pre kompiuterizáciu, rozvoj a ochranu životného prostredia, tiež sme dostali najvýkonnejšie chromatografické prístroje na analýzy. V roku 1993 sme spolupracovali na projekte ochrany ľudských práv. Netvrdím, že sa všetky zámery podarili. Pred nami je ešte kus práce," vysvetlil.
Opýtali sme sa tiež na jeho názor na vyhľadávanie príbuzných prostredníctvom Pátracej služby SČK cez Medzinárodný červený kríž a Červený polmesiac. Podľa našich informácií ich aj Slováci žiadajú o pomoc pri hľadaní svojich blízkych v zahraničí, alebo hľadajú informácie o ich osude. Nie zriedka ide aj o dokumentáciu z II. svetovej vojny, pátranie po hroboch a podobne.
Za uplynulé štyri roky prijali 1 582 žiadostí rôzneho charakteru a sprostredkovali 53 odkazov z oblastí Abcházska, Somálska, Angoly, Konga či Afganistanu. Občas sa síce stáva, že aj keď ich humanitárne organizácie nájdu, príbuzní vonku si neželajú, aby o nich podali informáciu, ale častejšie je to naopak. "Je to nesmierne dôležitá práca a pre rodiny doma akýsi pocit istoty. Najmä ak ide o prípady, že sa ľudia v zahraničí ocitnú v nemocnici, alebo nebodaj vo väzení, nehovoriac o iných nepríjemných okolnostiach, keď si nemôžu pomôcť sami."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
