necítil bolesť tak intenzívne. Potom ho pevne pripútali na lôžko, aby chirurg mohol pracovať rýchlo a skalpelom či pílkou mu pôsobil bolesť čo najkratší čas.
Na prelome 18. a 19. storočia sa vážne začalo s hľadaním látok, ktoré by zmiernili bolesť, a tak poskytli chirurgom aj zubným lekárom viac času, aby mohli odviesť čo najlepšiu prácu a pacienta ušetrili veľakrát neznesiteľných bolestí. Takéto látky sa nazývajú anestetiká.
V roku 1799 sir Humphrey Davy, chemik a vynálezca, navrhol na zmiernenie bolesti počas operácie použiť rajský plyn (oxid dusný), ktorý objavil Joseph Prestley (keď ho predtým odskúšal sám na sebe).
William Clark z Rochesteru v USA bol v roku 1842 prvý, ktorý nechal svoju pacientku vdýchnuť výpary éteru, aby jej mohol bezbolestne vytrhnúť zub. V tom istom roku uspal pacienta éterom aj dr. Crawford Long z Jeffersonu v štáte Georgia v USA, aby mu odstránil cystu z krku. Týmto spôsobom potom urobil aj ďalšie operácie, ale nakoniec sa svojej metódy uspávania musel vzdať, pretože ho miestni ľudia obvinili z čarodejníctva a hrozili mu obesením, ak s tým neprestane.
Už o štyri roky neskôr, v roku 1846 bol éter použitý pri komplikovanej operácii v USA, v Massachusets Geeral Hospital v Bostone. Zaslúžil sa o to zubný lekár William Thomas Green Morton. Počas tejto operácie bol odstránený nádor z čeľusti pacienta. A v ten istý rok previedol doktor Liston z University College Hospital v Londýne prvú bezbolestnú amputáciu nohy, tiež s použitím éteru. I keď toto anestetikum začali používať aj iní, aj napriek tomu sa tento spôsob uplatňoval veľmi pomaly. Okrem iného preto, že mnohí lekári jeho použitie považovali za neetické.
Veľké množstvo éteru, ktoré bolo potrebné a jeho trvalý zápach, viedli k tomu, že sir James Young Simpson, profesor v Edinburgu, začal hľadať k nemu alternatívu. Po rôznych experimentoch došiel k názoru, že by touto látkou mohol byť chloroform. Začal ho používať na zmiernenie bolestí pri pôrodoch. Považoval ho za príjemnejší a rovnako účinný ako éter. Keď kráľovná Viktoria si pri pôrode princa Leopolda v roku 1853 zvolila toto anestetikum a v roku 1857 opäť pri narodení princeznej Beatrice, začala sa stávať táto prax medzi vyššou a strednou triedou bežná.
V 80. rokoch 19. storočia sa anestézia stala v Európe aj v Amerike štandardnou praxou. Stredné triedy pacientov, ktorí boli zvyknutí na domácu lekársku starostlivosť, začali z dôvodov operácií vyhľadávať nemocnice. Tie sa tak postupne začali meniť z charitatívnych inštitúcií poskytujúcich služby svojim zákazníkom. Používanie anestetík sa postupne stalo rutinnou záležitosťou, takže v mnohých prípadoch je ich aplikácia zverená sestrám alebo študentom lekárstva.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
