vtáky. Vyznačujú sa aj veľmi dlhými, ako trstina tenkými nohami a dlhým hadovitým krkom. Perie majú skvostne biele, ružové alebo karmínové. Elegantný vzhľad a správanie týchto vtákov nadchýnalo už maliarov a básnikov dávnych východných kultúr. Operenie plameniakov pri zapadajúcom slnku žiari ako blčiace plamene. Starí Gréci ich podľa toho aj pomenovali. Na niektorých miestach vytvárajú plameniaky kŕdle z vyše milióna jedincov. Takýto nízko letiaci kŕdeľ vyzerá ako rozprávkový ohnivý oblak, ako lavína farieb.
Plameniaky obývajú plytké jazerá a lagúny, zaplavené plochy a morské pobrežné plytčiny. Uprednostňujú slané vody, ktoré iným vtákom nevyhovujú. Brodia sa vo vode, často ponorení až po chrbát a lovia drobné živočíchy kôrovce, mäkkýše, červy a pod. Odpočívajú na pevnine, v typickom postoji na jednej nohe. Druhú nohu držia pokrčenú pod bruchom alebo vystretú šikmo dozadu. Hlavu položia cez chrbát pod krídlo.
Plameniaky sú nepravidelne rozšírené v teplých a miernych oblastiach a Južnej Ameriky. V Európe sa zachovali už len na juhu Španielska a Francúzska. Najviac plameniakov žije a soľných jazerách africkej Veľkej priekopovej prepadliny, ktorá sa rozprestiera od Etiópie po južnú Tanzániu. Hojnejší je tam plameniak červenozobý, vyznačujúci sa krvavočerveným zobákom a purpurovo červeným šatom. Druhým v oblasti zastúpeným druhom je plameniak ružový, ten nám červený zobák a svetloružové až biele operenie. Okrem Afriky na juh od Sahary je rozšírený v Európe, v južných oblastiach Ázie a v Južnej Amerike. Oba druhy si potravne nekonkurujú. Plameniak červenozobý filtruje cez zobák planktón z vody, kým plameniak ružový "čvachtá" z bahna drobné živočíchy, podobne ako torobia kačice.
Plameniaky hniezdia vo veľkých kolónach uprostred mokradí, kde sú pomerne bezpečné pred šelmami. Ohrozujú ich však dravce, orliaky a v Afrike obzvlášť agresívny bocian marabu, ktorý usmrcuje svoju obeť ostrým mocným zobákom.
Hniezdo plameniakov je jednoduchá kôpka nahrnutého bahna, len málo vyčnievajúca nad hladinou. Do miskovitej priehlbiny v kôpke znášajú jedno, zriedkavejšie dve až tri vajíčka. Pri sedení sa striedajú obaja rodičia, takisto pri výchove potomkov. Vyliahnuté mláďa pokrýva biele páperie a má normálny rovný zobák. Už po týždni života sa mu zobák začne kriviť a operenie tmavne. Len niekoľko dní staré mláďatá opúšťajú rodné hniezdo a zoskupujú sa do spoločenstva, ktoré môže mať až tridsaťtisíc členov. Rodičia ich ďalej kŕmia, poznávajú ich podľa hlasu. Za potravou lietajú na iné jazerá, niekedy vzdialené až 80 km od kolónie. Nebolo by možné, aby dostatočne často stihli preletieť s potravou uchovanou v zobáku. Preto nazbieranú potravu prehltnú do pažeráka a žalúdka, natrávia ju a potomkom vyvrátia do zobáka. Lietať začnú a osamostatňujú sa trojmesačné mláďatá.
Plameniaky lietajú rýchlo, s dopredu natiahnutým krkom a vystretými nohami. V prípade potreby aj plávajú. Často ich chovajú v zoologických záhradách, na Slovensku v Bojniciach. V Česku ich vystavujú pomerne bežne, napr. známe zoo Dvůr Králové, kde sa špecializujú na chov afrických zvierat, Zoo Ostrava, Zoo Olomouc, Zoo Plzeň, Zoo Praha a Zoopakr Chomutov. Plameniaky chované v zajatí strácajú pôvodnú farbu a vyblednú. Aby sa zachovala farba peria, pridávajú im do potravy mletú červenú papriku alebo osobitné farbivá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
