väčšine vybavia urastení bojovníci v rohatých prilbách s mečmi v rukách, Severania (ako ich v stredoveku nazývali) vynikali aj ako skvelí moreplavci. Na svojich lodiach drakkaroch ktoré mali malý ponor sa dokázali plaviť i po riekach a vylodiť takmer všade, nuž nečudo, že precestovali územie od Newfoundlandu na západe až po brehy Kaspického mora na východe. Pri svojich plavbách kolonizovali mnoho krajín a odvážili sa i do nehostinných oblastí, kde bol pre kresťanských Európanov "koniec sveta". Medzi najväčších a najznámejších objaviteľov spomedzi Vikingov patrili Erik Červený a jeho syn Leif Eriksson. Pozrime sa na ich dobrodružný život trochu bližšie....
Hoci sa Erik narodil v južnom Nórsku už v mladom veku bol nútený presťahovať sa spolu s rodičmi na severozápad Islandu. Okolo roku 982 ho však kvôli vraždám z ostrova vyhnali a tak sa spolu s rodinou a hŕstkou ďalších Vikingov vypravil hľadať nový domov na západe.
Erik Červený, ako prvý Európan, objavil pri svojom putovaní najväčší ostrov sveta a nazval ho Grónsko, čo v preklade znamená "zelená krajina". Dobrodruhovia si v jeho južnej časti vybudovali osadu Brattahlid, v ktorej strávili tri zimy. Neskôr priviedol Erik do Grónska ďalších Islanďanov a spolu postavili druhú kolóniu, v ktorej žilo nasledujúce štyri storočia okolo 3 000 obyvateľov.
Grónski Vikingovia sa zaoberali hlavne chovom dobytka, rybolovom, poľovníctvom a samozrejme obchodovaním s európskymi kupcami. Za obilie a rôzne druhy látok, ponúkali na výmenu kožušiny, mrožie kly, ba dokonca i živé ľadové medvede! I v Grónsku sa - podobne ako vo veľkej časti civilizovanej Európy - uchytilo kresťanstvo, ktoré tu šírili katolícki misionári z Islandu a Nórska. V roku 1112 Erica Gnupssona pápež vymenoval za prvého grónskeho biskupa (toho sa už, pochopiteľne, búrlivák a objaviteľ Grónska Erik Červený nedožil).
Vikinské osady v "zelenej krajine" boli obývané päť storočí, no v polovici 14. storočia začali kolonisti zo západných oblastí postupne miznúť. Stále horšie vzťahy s Eskimákmi len urýchlili odchod Vikingov z ostrova. Posledný zaznamenaný príchod islandskej lode do Grónska bol v roku 1408 a historici predpokladajú, že do konca 15. storočia všetci obyvatelia ostrov opustili....
Všeobecne sa za človeka, ktorý "objavil Ameriku", považuje Talian Krištof Kolumbus. Ak však staré vikinské ságy neklamú, prvým európskym moreplavcom, ktorý uvidel pobrežie Ameriky, bol okolo roku 986 Bjarni Herjulfsson, ktorý ale na pevninu nikdy nevstúpil. To dokázal až o štrnásť rokov neskôr jeho krajan Leif Eriksson, ktorého spolu s hŕstkou bojovníkov zahnala búrka do neznámych končín, na západ od rodného Grónska. Podnebie bolo oveľa miernejšie ako u nich doma, lesy boli plné zveri a rástol tu vinič, preto Leif nazval novú krajinu Vinland "zem vína". Vikingovia sa na Vinlande (na východnom pobreží Kanady) dlho nezdržali, naložili hrozno, klasy divého obilia a vzácne drevo na svoju "dračicu" a vydali sa naspäť do Grónska.
Na ďalšiu plavbu do vysnívaného Vinlandu sa okolo roku 1004 vypravil Leifov brat Thorvald s tridsiatimipiatimi mužmi na palube. Severania skúmali oblasť dnešného Newfoundlandu, no pri svojej bojovej povahe si ihneď rozhnevali domorodcov (Thorvald ich volal Skraeligovia), ktorí cudzincov napadli a vodcu výpravy v boji smrteľne zranili šípom.
Tretiu plavbu do "zeme vína" viedol islandský obchodník Karlsefni so skupinou stošesťdesiatich Vikingov. Aj oni sa síce na pobrežie Severnej Ameriky dostali, no naštrbené vzťahy s domorodcami sa im urovnať nepodarilo. Keďže mali svoje základne stovky kilometrov ďaleko, museli sa zriecť možnosti natrvalo sa usadiť v novom svete. Zvyšky ich stavieb sú však dodnes viditeľné na Ellesmerovom ostrove či pri L´Anse aux Meadows na Newfoundlande.
Autor: maťo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
