Vranov nad Topľou) Ján Figeľ. Štátny tajomník ministerstva má okrem toho pod palcom aj euroatlantické bilaterálne vzťahy, medzi krajinami od Kanady až po Rusko.
Východniar Ján Figeľ sa na postavení Slovenska a jeho perspektíve v Európe a vo svete nepodieľal od narodenia. "Keď som v roku 1989 začal organizovať KDH vo svojom prostredí na východe, neplánoval som politickú dráhu, skôr lokálnu angažovanosť," spomína na začiatok svojej štátnickej cesty niekdajší konštruktér v oblasti výkonovej elektroniky. Pôvodná vízia J. Figeľa po roku 1989 bola realizácia získaných vedomostí a skúseností v slobodnej ekonomike. Priamu osobnú zodpovednosť za postavenie vranovského okresu získal po voľbách v roku 1992, kedy bol zvolený za poslanca Národnej rady SR. "Odvtedy sa preklopila výhybka a človek ako keby išiel po inej koľaji. Zanechal som elektronický svet a stále viac ma to vťahovalo do celoštátnej a zhruba o rok aj do medzinárodnej politiky. Bol som zvolený do Rady Európy, kde sme sa tam v deväťdesiatom treťom dostali. Cez pôsobenie v Strassburgu som sa stále viac a viac ocital v zodpovednosti za zahraničnú politiku Slovenska."
Dni štátneho tajomníka Jána Figeľa nemajú ustálenú formu. "Sú týždne, kedy je to sedemdňový kolotoč s povinnosťami aj cez víkend. Inokedy je to sústredené do období intenzívnych rokovaní, napríklad v Bruseli. Nechýbajú obdobia vyplnené návštevami regiónov. Neexistuje u mňa akísi štandardný deň," vraví J. Figeľ, ktorý svoju prácu, hlavne v tomto období rozhodujúcom pre budúcnosť Slovenska pokladá za náročnú a zaujímavú zároveň. Chceli sme vedieť, ako sa na ňu díva rodina. "Kedy ako. Myslím však, že v nej mám svoju oporu. Najmä manželka chápe, že toto obdobie treba zvládnuť. Naše štyri deti sú vo veku dozrievajúcich dievčat aj drobcov. Ony to znášajú rôzne." Rodina je pre Jána Figeľa mimoriadne dôležitá. Bez jej opory by si svoju prácu predstaviť nevedel.
K voľnočasovým aktivitám štátneho tajomníka donedávna patril futbal. "Od tvrdého úrazu, ktorý sa mi pritrafil na medzinárodnom futbalovom podujatí na Morave, ho nechávam mladším." V zápase prišiel k úrazu krčnej chrbtice a následnej operácii, po ktorej mu na krku ostala viditeľná jazva.
"Vyradilo ma to na niekoľko mesiacov nielen z práce. Dostal som sa až do rehabilitačného prostredia pre náročné úrazy v Kováčovej." Pobyt na liečení Jána Figeľa utvrdil v názore, že človek musí prijať každé utrpenie. "Na druhej strane mi to dalo obraz o tom, že ľudia okolo nás trpia podstatne, podstatne viac." Z aktívnych foriem trávenia osobného voľna pravdepodobne úraz nevylúči šachy, ktoré tajomník hráva rád a turistiku.
Ján Figeľ sa v minulosti aktívne venoval hudbe. Spieval v čaklovskej folklórnej skupine. Aj v súčasnosti má hudbu rád a tvrdí, že nie len klasickú, "akou je hymna zjednotenej Európy, Beethovenova Óda na radosť." Aj teraz si dokáže vychutnať moderné piesne, poprípade hity mladosti. "Ide hlavne o piesne, ktoré majú harmóniu a istú tóninu. Mal som veľmi rád skupinu Abba, ale i rôznych iných domácich a zahraničných interpretov."
Ľudské neresti treba podľa štátneho tajomníka Figeľa v prvom rade prekonávať. Na margo tých svojich uviedol, že by mohol viac dbať na reguláciu svojho času a dochvíľnosť. "Inokedy mám pocit že som viac dôverčivý, ako by som mal byť. To sú ale povahové črty. Stále si pripomínam to osvedčené otcovské dôveruj, ale preveruj."
Štátny tajomník J. Figeľ si myslí, že každý človek by sa mal vedieť prijať, ale neuspokojovať sa. "To isté podľa mňa platí aj vo vzťahu k iným. Vedieť ich chápať a pomáhať im k lepšiemu. Neplatí to jednosmerne. Nemôžem čakať, že iní budú lepší, že oni sú zdrojom problémov a oni by sa mali zmeniť, ak to necítim u seba. Ak chceme byť kritický, musíme začať sebakritikou. Keď chceme lepší svet, musíme začať u seba. Vtedy to bude spravodlivé a účinné."
Paradoxom u Jána Figeľa je, že hoci tvrdí, že rád jazdí, auto nemá. Posledného Forda Sieru predal asi pred štyrmi rokmi. Teraz sa necháva voziť služobným vozidlom. Okrem volantu si v minulosti rád vychutnával aj riadidlá motocykla. "Jazdil som aj na nákladnom aute. Vodičák na nákladiak som si urobil s pocitom, že všetko, čo človek vie, môže byť na niečo dobré. Neviem však, či ešte budem jazdiť tak, ako som voľakedy sníval."
Súpis majetku Čaklovčana Figeľa je podľa jeho slov voľne dostupný na internete. Týka sa hlavne toho, čo s rodinou vlastní v Čaklove. Ide o dom, záhradu a chalupu po otcovi z minulého storočia. "Je však neobývaná a neobývateľná. Ide o hlinený dom, aký sa v dnešnej dobe väčšinou necháva zbúrať, nakoľko sa v hline ťažko býva."
Na východ sa vracia rád, snaží sa, aby mu to vyšlo aspoň raz do mesiaca. "Mám tu mamu, svokrovcov, bratov, sestru a považujem toto prostredie za dôležité pre komunikáciu. Človek je doma tam, kde ho majú radi. Malo by to platiť v prirodzenom domácom prostredí, ale i vo všeľudskom spoločenstve."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
