vzdelanie v jazyku národnostnej menšiny. Slovenský parlament v roku 1999 prijatím zákona o sústave základných a stredných škôl totiž "zabudol" zaradiť rómštinu do skupiny jazykov menšín, v ktorých sa poskytuje vzdelanie.
Keďže v Kežmarskom okrese tvoria Rómovia približne štvrtinu z celej populácie a až 40 percent z novonarodených detí predstavujú Rómčatá, pokúsili sme sa zistiť, aké sú tu reálne možnosti na začatie vzdelávania v ich jazyku. "Napriek spomenutým údajom, z celkového počtu bezmála 10-tisíc žiakov navštevujúcich školy v našom okrese sa len tri desiatky z nich hlásia k rómskej národnosti. Ak sa teda chcú vzdelávať v rodnom jazyku, najprv by sa mali prihlásiť k príslušnej národnosti a až potom hovoriť o diskriminácii," povedal nám vedúci odboru školstva Okresného úradu v Kežmarku Ľubomír Mačko.
Podľa jeho slov, slovenské školstvo však aj tak nie je v súčasnosti pripravené na to, aby začalo výuku na základných školách v rómskom jazyku. "Chýbajú nám učebnice, ale aj pedagógovia, ktorí by dokázali komunikovať v tomto jazyku. Registrujeme ich menej ako desať," uviedol ďalej a dodal, že na naštartovanie vzdelávacieho procesu v rómštine je potrebná spoločenská objednávka, ktorá však zatiaľ absolútne chýba. "Mám taký pocit, že žiadateľmi sú len niektorí predstavitelia rómskej inteligencie, pričom tí, ktorých sa to týka, mlčia," tvrdí Ľ. Mačko.
Zároveň spomenul aj inú osobnú skúsenosť. Pri odovzdávaní polročných vysvedčení totiž niektorí rómski rodičia hovorili o diskriminácii v súvislosti s tým, že ich deti priniesli domov vysvedčenia bez uvedenia národnosti. Striktne požadovali, aby sa tam objavila národnosť slovenská. "Keďže nie sú podmienky na začatie vyučovania v rómštine, riešením by mohlo byť aspoň zavedenie rómskeho jazyka ako vyučovacieho predmetu. Zatiaľ sme však žiaden záujem nezaregistrovali," dodal na záver vedúci odboru školstva v Kežmarku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
