vyzerajú silné a solidárne sa zachoval aj český predseda vlády Zeman. Argumenty proti tomuto typu medzisusedskej komunikácie sú totiž ešte silnejšie.
Je neoddiskutovateľné, že Viktor Orbán prekročil únosnú mieru predvolebnej gestikulácie. Aj keď vezmeme do úvahy naozaj neuveriteľné zosurovenie kampane v Maďarsku, ktorá svojím vyhrotením ďaleko presahuje všetko, čo sa dialo napr. na Slovensku v rokoch 1994 a °98. Kampaň je síce kontextom, ktorý posledné Orbánove prejavy vysvetľuje a nedajú sa od neho izolovať, nemôže však byť ospravedlnením.
Charakter nepriateľského aktu mala už Orbánova pripomienka toho, že aj v budapeštianskom parlamente sa bude hlasovať o slovenskej pozvánke do NATO. Jeho stredajší výkrik, že s Benešovými dekrétmi sa nedá vstupovať do EÚ, je presne rovnakej kategórie. V oboch prípadoch rétorikou, aká nemá miesto vo vzťahoch spriatelených (spojeneckých) štátov, udeľuje Slovensku akýsi morálno-politický demarš. Okrem prvoplánovej arogancie je to aj vecne nemiestne. Pokiaľ ide o NATO, názor maďarského parlamentu jednoducho nemôže byť iný, aký bude názor Kongresu USA. Podobne je to aj s EÚ: "EK nepovažuje Benešove dekréty za súčasť kritérií členstva" (Filori, hovorca EK).
Orbán teda iba ukazuje bicepsy, ale jeho vyhrážky sú bez obsahu, majú osloviť práve a len maďarskú verejnosť. To je podstata. Zo slovenskej strany padali v hystérii okolo maďarského krajanského zákona tiež výroky, mierne povedané nevhodné. Ako nepriateľské sa dá hodnotiť vyhlásenie NR SR k tomuto zákonu, o legislatívnej iniciatíve KDH, ktorá práve mieri do parlamentu, nevraviac. Produkcia Orbána je jednoducho ilustračnou tabuľou toho, ako funguje spätná väzba, keď má dobre namydlené schody. A je skoro smiešne, ak Dzurinda vyčíta Orbánovi "nacionalizáciu" prejavu; ona skutočne existuje, pohyby maďarského premiéra však iba verne zrkadlia to, čo sa deje aj u nás doma. Pričom my sme od volieb pekných pár mesiacov ďalej...
Dzurindov krok je nevhodný práve preto, lebo päť minút rozhovoru s "priateľom" Orbánom medzi štyrmi očami by vášne utlmilo. Poradcovia by potom sformulovali jedno "guľaté" vyhlásenie a cirkus by bol zabudnutý. Pre Slovensko i Maďarsko inej cesty niet, ako smerovať k zmieru. Ten súril naposledy sám predseda EK Prodi, keď priamo vyzval na dosiahnutie dohody medzi MR a SR "v krátkom čase". Obaja premiéri vedia, že ak v Európe majú z niečoho vskutku panický strach, tak je to "balkánsky syndróm". To je jeden dôvod, prečo sú všetky protismerné gestá neproduktívne, ba škodlivé. Téma "maďarského zákona" i Benešových dekrétov sa vyparí, ale nová vrstva nedôvery Západu, ktorá z konfliktu vzišla, sa nerozpustí tak ľahko. Opäť a znovu pripomíname, akí sme vo vzťahoch infantilní a nezodpovední.
Druhý dôvod, prečo bolo lepšie k Balatonu ísť, je ten, že V-4 by mala práve teraz inteznívne komunikovať, ak chce dosiahnuť zmenu nevýhodných finančných podmienok vstupu, ktoré nakreslila EK. Pre Slovensko je zvlášť výstražné, že práve Budapešť, vedomá si svojej relatívne dobrej pozície, začína forsírovať jednostranný postup. Nesmieme si robiť ilúzie - napriek úspešnému uzatváraniu kapitol je pozícia SR v rámci V-4 stále najslabšia. Ak terajšia situácia povedie k prehodnoteniu uvažovaného počtu vstupujúcich kandidátov, čo sa môže ľahko prihodiť, budeme medzi prvými na rane. Maďarskí analytici sa vôbec netaja tým, že zvýšenie subvencií pre nových členov sa môže dosiahnuť práve znížením počtu vstupujúcich. Majú na to dokonca aj legitímny argument - suma, ktorá sa má teraz deliť medzi desiatich, bola pôvodne určená iba pre šiestich. Nie je dokonca celkom vylúčené, že Orbán aj trochu programovo vyhrocuje napätie, a predvolebné besnenie je iba pokrievkou... Povedzme to tak, že berie dve muchy jednou ranou.
Pravda, je to len špekulácia. Treba ale vidieť, že Viktor Orbán je populista iného formátu ako Dzurinda, či aj Mečiar. Je to azda najväčší politický talent, aký sa v postkomunistickej Európe objavil. Čo sa týka P.R. a publicity, málokedy sa dopustí chyby. Že s vyhrážkou o NATO a Benešovými dekrétmi zašiel naozaj priďaleko, je zrejmé v Európe i na Slovensku, úplne inak sa však javia veci očami maďarských voličov. A o tých dnes beží Orbánovi presne tak, ako Dzurindovi o slovenských. Že on má dva mesiace pred voľbami 40 percent (Fidesz), a slovenský premiér na čele SDKÚ 8, aj to o niečom hovorí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
