v prvej januárovej dekáde, no po sústredení v Maďarsku sa nečakane vyparil. Bez slova odišiel a v Prešove sa funkcionári i tréneri čudovali, prečo sa za ním zľahla zem. Nuž, musí to byť čudné, že adept superligového dresu, o ktorom sa Jindřich Dejmal vyjadroval pochvalne, zobral znezrady nohy na plecia. Po viacnásobných pokusoch sa nám s ním podarilo skontaktovať, aby sme zistili, čo bolo vo veci.
"Mesiac som trénoval a nikto z vedenia klubu mi nenaznačil, čo so mnou zamýšľajú. Akurát kormidelník mi riekol, že ráta s mojimi službami. Povedal som si, že nebudem vyčerpávať svoj rozpočet, za mesiac som nedostal ani korunu, nuž som sa pobral preč," poznamenal 25-ročný záložník, ktorý si vie zastať miesto i v útočnej formácii. Narodil sa v Zalužiciach, s futbalom si potykal v Michalovciach, šesť rokov účinkuje v tunajšom seniorskom tíme. Už aj predtým koketoval s vyššou súťažou. Vlani v lete bol na skúške v Humennom, ale to stroskotalo na finančných záležitostiach a vysokých požiadavkách bývalého vedenia zemplínskeho klubu. Rovnako sa zaujímali oňho i Poliaci - Nowy Sacz. Tam zase zaúradovalo to, že jeden legionár mal odtiaľ odísť, ale nakoniec zostal, takže pre Slováka sa miesto už nenašlo.
Capíka potešilo, že sa oňho interesoval Prešov, vyhliadol si ho ako pravého záložníka. Mal prísť, ukázať, čo vie a potom sa malo rozhodnúť o jeho osude. "Bol som spokojný v príprave, hral som v zápasoch, len som bol trochu zhrozený z toho, ako sa funkcionári Tatrana ku mne zachovali. Mrzí ma táto situácia kvôli trénerovi Dejmalovi, ktorý bol férový a povzbudzoval ma, ale inak som nemohol... Nevedel som, na čom som. Naši predstavitelia klubu mi hovorili, že ešte musím absolvovať aj herné sústredenia a po ňom sa uvidí." Ľudia sú preto ľudia, že vedia povedať, keď ich niečo trápi a niečo chcú. Bežná komunikácia by mala byť základom, preto nás trochu zarazilo, že M. Capík sa stratil, aby čo len naznačil niečo o tomto úmysle. "Nechcel som už ďalej ťahať peniaze od mojej mamy. Mal som taký dojem, že prezident Tatrana ma prehliadal. Mám predsa svoju hrdosť, nebudem za niekým behať..."Dalo sa vyrozumieť, že Capík zistil čosi, čo visí vo vzduchu a pochopil, že nasilu sa niekam tlačiť nemá význam. Hoci to nekorešponduje s tým, aký názor vyslovil práve tréner Dejmal. "Každé ráno som vstával o pol šiestej a autobusom som dochádzal do Prešova. Až neskôr som cestoval s Ľubom Micákom autom. Nedostal som ani korunu za cestovné."
Pravda, už v tejto chvíli sú to pre tohto hráča len spomienky, lebo sa dohodol s Košičanmi na hosťovaní do konca ročníka. Prišlo mu to vhod. Keď sa už predtým dotýkal superligovej sféry, bolo by škoda prepásť šancu a oddialiť svoju premiéru. Či to, že sa ocitol medzi "vraňarmi", a nie "koňarmi", bude viac mrzieť Capíka alebo Tatran, sa ešte len ukáže. V každom prípade to bolo pre obe strany poučné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
