dvoma týždňami šéfoval tento vyštudovaný ekonóm so špecializáciou na štatistiku sečovskej pobočke Poľnobanky, prechod do podpredsedníckeho kresla v novovytvorenej regionálnej samospráve takmer ani nepocítil. Vstáva stále ráno o šiestej, jediný rozdiel badať v tom, že z Trebišova necestuje do Sečoviec, ale tým istým autobusom sa zvezie až do Košíc.
Cestovanie mu nikdy nerobilo problémy. Zatiaľ najďalej bol v Turecku pri Marmarskom mori. "Bola to taká poznávacia dovolenka. Chcel som vidieť Istanbul, a tak sme išli autom cez Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko." V súčasnosti uvažuje, žeby sa mohol ísť pozrieť do Španielska alebo na Mallorku. "Ako mladý chlapec som často čítal knihy o koride a býčích zápasoch. Mal som taký sen, že raz sa na to pozriem. Možno mi to niekedy vyjde."
Tento Trebišovčan vyzerá byť na prvý pohľad kľuďas, hádam sa nenájde taká vec, ktorá by mu vadila. Za mladi vraj bol prchkejší. "Keď človek vybuchne, po chvíli aj tak príde na to, že mal ináč reagovať. Uvedomil som si, že takto to ďalej nejde a začal som sa učiť krotiť vášne. Najmä vďaka športu sa mi to podarilo."
Jeho mimopracovný život sa točí najviac okolo futbalu. Hrával tretiu dorasteneckú ligu v Michaľanoch. Mali oňho záujem aj z Trebišova a v košickej Lokomotíve. "Otec tvrdil - najprv škola a až potom šport a z prestupov zišlo. Vtedy ešte nebol futbal takým výnosným športom, my sme doslova hrali za malinovku." Jeho kariéra sa skončila úrazom pravého kolena. "Nepreženiem, keď poviem, že moje futbalové kvality v doraste boli na úrovni známeho J. Pivarníka, ktorý potom hral za VSS, Slovan a reprezentáciu. Predpovedali mi veľkú futbalovú budúcnosť a vidíte, kde som skončil..."
Futbalu však ostal verný ako tréner mládeže, alebo momentálne, ako člen VV Oblastného futbalové zväzu v Trebišove. "V jesennej časti som robil aj futbalového delegáta v najvyššej okresnej súťaži, a ak ma aj teraz poveria, rád to prijmem. Pre mňa nedeľa znamená ráno ísť do kostola, doma sa naobedovať a poobede ísť na futbal."
Ku koženej sem-tam patrí aj jedno dobre vychladené pivko, ktorému sa nevyhýba najmä v lete. Neznáša však, keď niekto v jeho prítomnosti fajčí. Pri posedeniach v rodinnom kruhu alebo priateľmi preferuje tokajské víno. V jedlách veľmi prieberčivý nie je, okrem ryže zje takmer všetko. Obľubuje bezmäsité jedlá - vyprážaný syr alebo karfiol, bryndzáky, či pirohy so zákvasom. Labužnícky si dokáže vychutnať guláš alebo boršč. "Veľmi rád robím pomocníka pri varení, je to pre mňa relax."
Obaja jeho 27-roční synovia majú už vlastné rodiny v Košiciach a Trebišove, po príchode z práce ho doma čaká len manželka. "Večer sa s ňou vždy porozprávam o tom, čo sme cez deň zažili. Teraz sa vídavame menej často." Hlava rodiny je u Iľkovcov neznámy pojem, s manželkou Vierou všetky rozhodnutia prijímajú po vzájomnej dohode. Recept na šťastné manželstvo síce nemá, všetko však vraj závisí na tom ako spolu vychádzajú obaja partneri.
Najviac ho baví zbieranie húb. Pozná lesy v okolí Michalian a Malej Tŕne, odkiaľ pochádza jeho manželka. Postupne svoj hubársky rajón rozšíril na južnú časť Slanských vrchov od Byšty až po Izru. "Mám tam 'svoje' miesta. Pamätám si, ako tam raz manželka našla takého dubáka, že sa nám nevošiel ani do pripraveného vedierka. Priemer jeho klobúka bol určite aspoň 30 cm. Osobne mám však väčšiu radosť, keď nájdeme menšie, no zdravé huby. Tak sa nám podarilo nájsť asi na 5 metroch asi 25 dubáčikov s nádhernými hlavičkami. To bol pohľad..."
V dedinke Luhyňa zdedil marhuľový sad, má aj vinohrad. Rád strihá mladé výhonky viniča, vtedy môže svoje myšlienky sústrediť len na túto činnosť a neťaží ho žiadna robota. Vedľa svojho rodinného domu majú Iľkovci menšiu záhradku, ktorej produkty skončia okamžite na kuchynskom stole.
Služobné auto mu zatiaľ nepridelili. Doma jazdí na starej škodovke, no tá mu ako pomerne sviatočnému vodičovi zatiaľ postačuje. Nad iným autom zatiaľ ani nerozmýšľal. "Nie som nejaký autíčkar, no ak už uvažujem o nejakom aute, tak by to malo byť niečo menšie z produkcie Volkswagenu."
Po hudobnej stránke stále žije v období Beatles a Rolling Stones, no páči sa mu aj Julio Iglesias. Mal rád aj starších českých spevákov ako Karel Gott, Petr Novák, Helena Vondráčková, Marta Kubišová. "Zo súčasnej hudby poznám možno I. Bartošovú, J. Ráža a M. Žbirku, no vlastne ani o nich sa nedá povedať, že sú najnovší..."
Je paradoxné, že nemá svojho obľúbeného politika. Páčia sa mu politické osobnosti, ktoré pôsobia kultivovane. "Samozrejme, že je to náš predseda R. Fico, B. Bugár, V. Mečiar a E. Kukan. Zo zahraničných mám rád M. Gorbačova, britských politikov a Ch. de Gaulla." Ako tento člen Smeru s úsmevom dodáva, o politiku sa nikdy obzvlášť nezaujímal až dovtedy, pokiaľ sa v nej nechtiac neocitol...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
