Prešov). Čas na pripomienkovanie skončil a poslanci obecného zastupiteľstva mali hlasovať o tom, či sa výstavba bude realizovať.
Keďže sme sa v januári zúčastnili na zhromaždení občanov a mali možnosť vypočuť si zväčša odmietavé názory obyvateľov, zaujímalo nás, ako skončilo verejné obecné zastupiteľstvo. Najmä to, aký postoj zaujali poslanci k realizácii výstavby. Oslovili sme preto starostu Miloslava Mihoka, ktorý pred nami netajil, že aj štvrtkový podvečer, podobne ako v januári, bol vo Svinej rušný a hlučný. Opäť sa na ňom zúčastnilo veľa ľudí a zazneli podobné odmietavé postoje. Starousadlíci považujú novú rómsku osadu za zbytočné výdavky, obávajú sa, že zničia nielen ďalšiu lokalitu, ale aj obydlia podobne, ako v starej osade. Argumentovali, že ich deti si zaslúžia tiež priestor a rovnaké podmienky na výstavbu.
"Výpadom a slovným útokom voči Rómom nebolo konca kraja. Po troch hodinách som ukončil diskusiu a oslovil poslancov, aby rozhodli, či ideme realizovať výstavbu, alebo pripravovanú akciu zrušíme. Neprejavili vôľu hlasovať a celá záležitosť ostala ešte otvorená," povedal nám starosta a dodal, že de facto výstavba bola už raz povolená. O výbere lokality za mlynom a realizácii stavby sa totiž hlasovalo ešte vlani v septembri. Vtedy však bolo finančné krytie v štádiu požiadavky a prísľubu. Dokonca sa k tejto otázke vlani konalo aj referendum a vtedy 71,5 percenta obyvateľov súhlasilo. Situácia sa tento rok zmenila a otázkou je, či poslanci po takej búrlivej reakcii svoje stanovisko nezmenia.
Pripomíname, že obec má zabezpečené finančné krytie urbanistickej štúdie na výstavbu 133 rodinných domov s rôznym štandardom, maloobchodu, osvetovo-pastoračného centra, školy a predškolského zariadenia, ale aj kostola a domu smútku. Ako nám povedal starosta, práve v deň konania obecného zastupiteľstva sa ozvalo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR a faxom potvrdilo odhadovanú výšku prostriedkov. "Z programu Phare 2001 ide o dotáciu vo výške 52 miliónov korún a zo štátnych zdrojov o ďalších 97,5 milióna. Väčšina prostriedkov je určená na infraštruktúru, ktorú využije celá obec. Pôjde o kanalizáciu, čistiareň odpadových vôd, verejné osvetlenie, cesty a na samotnú výstavbu. Doteraz sme mali problém, že sme nemohli rozvíjať obec, lebo sme nemali peniaze. Keď ich máme, narazili sme na neochotu občanov pozerať sa na celú situáciu bez emócií," dodal M. Mihok.
Obec totiž musí splniť základnú podmienku. Zabezpečiť v svojom katastri pozemok. Zdanlivo jednoduchá úloha sa ukázala ako problém. Keď starosta Miloslav Mihok začal iniciovať vykupovanie pozemkov, mimochodom za výhodných podmienok, zdvihla sa vlna protestov. Zaujímavé je, že hoci na zhromaždeniach boli aj niektorí vlastníci dotknutých pozemkov, na rozdiel od ostatných ľudí, nevyslovili názor. Pritom, mnohé závisí práve od ich postoja. Obec totiž na výstavbu obytného komplexu Borový kút potrebuje 12 hektárov pôdy a zatiaľ má zmluvne zabezpečené len štyri.
Autor urbanistickej štúdie architekt Vladimír Ligus vysvetlil ľuďom ďalšie podrobnosti okolo projektu a opäť zdôraznil výhodnosť zvolenej lokality z hľadiska napojenia na inžinierske siete. Rómovia napokon nemajú inú možnosť. Nezdedili, tak ako starousadlíci, žiadnu pôdu, hoci v starej osade žije už niekoľko generácií rodín.
Medzičasom vznikli v obci dve petície, ktoré petičný výbor doručil na obecný úrad. Jedna hovorí o nesúhlase výstavby novej rómskej osady v lokalite Borový kút a je na nej 301 podpisov. Druhá, naopak, podporuje realizáciu výstavby a v jej záujme aj využitie prostriedkov z programu EÚ a štátnej dotácie. Na tej bolo doteraz okolo 250 podpisov, ale údajne ešte nie je uzavretá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
