poslucháčov. Štýl hudby zvaný blues je postavený práve na takýchto "čarostrelcoch" s gitarou v ruke /viď. obaly jednotlivých albumov/, ktorí na nej dokážu vykúzliť neuveriteľné zvuky, privádzajúce obecenstvo do vytŕženia. Väčšinou v kluboch, či baroch vytvárajú svojim hraním nesmierne emotívnu atmosféru, ktorú tí najlepší dokážu vtesnať v nahrávacom štúdiu na strieborný kotúčik CD-čka. Každý záujemca o tento druh hudby však veľmi dobre vie, ako je ešte stále tažké dostať sa k špičkovým albumom svojich miláčikov, pretože tí bohužiaľ netvoria súčasť hlavného prúdu. Vďaka nasadeniu niekoľkých českých nadšencov sa už nejaký ten čas dostávajú aj ku nám albumy zaradené do katalógov najslávnejších bluesových vydavateľstiev, pochádzajúce z materskej krajiny tejto jedinečnej muziky USA. Medzi najlepších bluesových čarostrelcov patrí spievajúci blonďatý gitarový génius Johnny Winter, ktorého predstavuje výberovka vydaná v rámci DELUXE edície značky Alligator Records. Nadupavý album obsahuje štrnášť bezchybných skladieb, ktoré sú buď bláznivo rýchle, alebo húpavo pomalé. Winter ponúka na spomínanom albume poslucháčovi viac ako hodinu vynikajúceho blues, ktoré má bližšie ku koreňom tejto poriadne živej hudby. Príjemným prekvapením je aj album nazvaný "bitter sweet blues" v podaní tmavej dámy, ktorej meno znie Gaye Adegbalola. Nie častá kombinácia /v blues brandži/ ženská+gitara spolu s ďalším hudobným doprovodom majú na svedomí ďalšiu štrnástku zaujímavých skladieb. Tentoraz ide prirodzene o pomalšie veci, ktoré sú skôr pesničkového charakteru, bez dostihov gitaristovej ruky po jeho nástroji. Príjemný Gayin hlas, jej výbušný temperament a zaujímavý hudobný materiál, to sú hlavné ťaháky albumu "bitter sweet blues", ktorý trvá síce len o niečo viac ako trištvrte hodiny, ale je zaujímavým ženským zásahom do mužmi ovládanej bluesovej scény. Ďalším klasikom spomínanej scény je majster Roy Buchanan, ktorý si na rozdiel od kolegu Wintera viac zakúzli na gitare akoby sa namáhal so spevom. Ten sa zriedkavo nachádza aj na jeho výberovke tiež vydanej v Deluxe edícii. Obsahuje šesnásť prevažne inštrumentálnych skladieb, medzi ktorými sa sem-tam mihne nejaká tá pesnička zaspievaná Royom alebo niektorým z pozvaných hostí. Buchanan je v porovnaní s Winterom skôr väčším experimentátorom, čo mu umožňuje aj jeho "mlčanie" pri hraní. Všetky tri spomínané albumy patria medzi kvalitu, ktorú sa oplatí vypočuť a začať tak objavovať čaro hudby zvanej blues /pokračovanie čoskoro/.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
