poputuje. Napriek tomu ak je niekto mimoriadne nerozhodným človekom možno ocení informácie, ktoré poskytuje Ústav informácií a prognóz školstva a Národný úrad práce. Vyberáme pre vás zopár zaujímavostí.
Lukratívne fakulty, lukratívne odbory. Vzdelaniachtivý človek na ne podá niekoľko prihlášok, polroka (možno rok) inštaluje do hlavy užitočné informácie, ktoré nebude potrebovať (možno ani na prijímacej skúške), potom ide na prijímačky (a možno zaplatí úplatok). Potom päť rokov usilovne pracuje, aby sa v lukratívnom odbore naučil veľa potrebného a ešte viac nepotrebného a... aby sa zamestnal u najväčšieho slovenského zamestnávateľa t.j. na úrade práce.
Ide o dve lukratívne zamestnania: ekonómia a právo. Podľa štatistík ekonómovia a právnici tvoria viac ako tretinu nezamestnaných absolventov univerzít. V SR majú licenciu tri tisícky advokátov a komerčných právnikov. (Z toho tretina v Bratislave.) Ďalšie tisíce sú v podnikoch, na súdoch, v prokuratúre alebo štátnej správe. Pred niekoľkými rokmi nezamestnaní právnici temer neexistovali. Zmenilo sa to zrejme preto, že tu máme štyri právnické fakulty. V Bratislave študuje právo 3000 študentov (presne toľko, koľko je komerčných právnikov a advokátov spolu). V meste košickom máme niečo nad tisíc študentov právnickej fakulty. A to vraj ešte nastáva jedna mrzutá vec - prichádzajú k nám zahraničné právnické firmy so svojimi ľuďmi. S príchodom zahraničných investorov sa určite uplatnia.
Samozrejme platí, že príležitosti získať prácu sa množia so stúpajúcim vzdelaním. Žalostná budúcnosť sa javí pre nekvalifikovaných ľudí, kým naopak od začiatku budovania kapitalizmu v krajine (od začiatku 90. rokov 20. storočia) sú nezamestnanosťou najmenej ohrození vysokoškoláci. Ale podľa Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny miera nezamestnanosti stúpa aj medzi nimi. Od roku 1995 stúpol podiel vysokoškolsky vzdelaných nezamestnaných z 2 na 7 percent. Najhoršie sú na tom ľudia bez kvalifikácie, za nimi nasledujú stredoškolsky vzdelaní bez maturity a potom s maturitou. Z vysokoškolákov majú najväčší problém získať uplatnenie ekonómovia, "spoločenskí vedci" a právnici. Až za nimi sú technici (možno príde čas, keď TU prestane byť "poistkou"), nuž a najlepšie sú na tom umelci a absolventi vojenských a policajných škôl.
Z iných dostupných štatistík (z roku 2001) nie je problém vyrátať percento absolventov univerzít, ktorí si nenájdu prácu. Tak sme to všetko "hodili" do excelu a ten vyriekol: Najväčší podiel nezamestnaných vyprodukovala Žilinská, Prešovská a Poľnohospodárska univerzita. Na krk im dýcha Ekonomická univerzita, jej zas Technická univerzita Košice. Potom nasleduje najväčšia slovenská alma mater, teda Univerzita Komenského, ďalej TU Zvolen, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, UPJŠ Košice, STU Bratislava. Najmenej nezamestnaných je z oboch univerzít v Trnave, z Trenčianskej univerzity a z UMB Banská Bystrica. Pomerne dobre sú na tom aj absolventi veteriny. Samozrejme rozdiel je vo veľkosti jednotlivých škôl. Napríklad UK má 24000 študentov, STU a EU okolo 15000, TU Košice 12000 kým napríklad UPJŠ 4 a pol tisíc a UCM Trnava 2100. Čo sa týka počtu nezamestnaných umelcov, tak ten je nízky (9 ľudí za rok 2001). Keďže ani absolventov týchto škôl nie je veľa, tvorí to pomerne vysoký percentuálny podiel.
Iným zaujímavým údajom je počet študentov na pedagóga. V minulom školskom roku ich bolo najmenej v umeleckých školách (napríklad vo VŠMÚ pripadá v priemere na jedného učiteľa 2,7 študentov). Na košickej veterine činí táto hodnota 6,1; na UPJŠ 7,4; v Prešove 14,2 a na TU Košice 12,8. Učitelia by vás mali najmenej obťažovať na EU, tam pripadá na jedného 24,3 študentov. Na druhom mieste v tomto ukazovateli je SPU Nitra s 19,9 študentmi na učiteľa. Napokon sa dá v tomto zmysle vyrátať aj počet profesorov a docentov. Najhoršie by opäť suverénne vyšla EU (71 študentov na takto kvalifikovaného pedagóga), za ňou nitrianska, prešovská a banskobystrická univerzita. Najlepšie sú na tom opäť umelci, veterinári (14) a študenti univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
P.S.: Ak vás téma zaujala, pozrite si www.uips.sk, www.nup.sk a www.etrend.sk.
Autor: Ján Dzurdženík
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
