jednoducho z nevyhnutnosti. Príčinou jeho vzniku bola medzinárodná situácia na konci roku 1938. Svoju rolu tu zohrala aj vnútropolitická situácia v Československej republike. Z tohto dôvodu sa preto v tomto príspevku upriamim na túto problematiku.
Jeseň 1938 znamenala pre Československú republiku a v rámci nej aj pre Slovensko výrazné zmeny. Mníchovská konferencia veľmocí (29. septembra 1938) rozhodla o odstúpení časti územia republiky v prospech Nemecka (územia obývané nemeckou menšinou). Mníchovský diktát sa dotkol aj Slovenského územia, keď bolo anektované bratislavské predmostie - územie Petržalky a Devín.
V Mníchove bolo rozhodnuté aj o uspokojení Poľska a Maďarska. Tieto štáty si nárokovali rovnako časti územia republiky. Prijali sa doplňujúce deklarácie o riešení poľskej a maďarskej menšiny, ktoré mali byť riešené dohodou s československou vládou do troch mesiacov.
Poľská vláda už 30. septembra 1938 ultimatívne žiadala vládu Československa o odstúpenie Tešínska, ktoré bolo spornou oblasťou už pri vzniku ČSR (riešené dohodou z roku 1920). Zo Slovenského územia napokon Poliaci získali časti Oravy, Spiša a Kysúc.
Väčšie dôsledky pre Slovensko znamenalo odstúpenie južných častí Slovenska v prospech Maďarska. Rokovania sa uskutočnili v Komárne od 9. októbra 1938, kde však k dohode nedošlo. Rozhodnutie obe strany napokon prenechali na komisiu ministrov zahraničia Nemecka a Talianska. Ministri zahraničných vecí Ribbentrop (Nemecko) a Ciano (Taliansko) 2. novembra 1938 rozhodli (hovoríme o Viedenskej arbitráži) o odstúpení 10 390 km2 územia s približne 860 000 obyvateľmi. Z tohto počtu bolo vyše 270 000 občanov slovenskej národnosti. Hraničnú čiaru komisia určila od Bratislavy, vrátane Nových Zámkov Levíc Lučenca Rimavskej Soboty Rožňavy Košíc Užhorodu. Mníchovom a odstúpením územia Poľsku a Maďarsku stratilo Československo viac ako 41 000 km2. Na tomto území žilo 4,9 miliónov obyvateľov, z ktorých bolo viac ako jeden milión Čechov a Slovákov. Slovensko úplne stratilo okresy Dunajská Streda, Stará Ďala (dnes Hurbanovo), Komárno, Parkan (dnes Štúrovo), Želiezovce, Feledince (dnes Jesenské), Tornaľa a Kráľovský Chlmec.
Došlo k zmene sídiel 14-tich okresných úradov, resp. k pričleneniu "zvyškov" okresov, k existujúcim okresom: Šamorín - Bratislava; Galanta - Sereď; Šaľa - Sereď; Nové Zámky - Nitra; Vráble - Zlaté Moravce; Levice - Bátovce; Šahy-expozitúra - Krupina; Modrý Kameň - Krupina; Lučenec - Lovinobaňa; Rimavská Sobota - Hnúšťa; Rožňava - Dobšiná; Moldava - Gelnica; Košice - Gelnica; Veľké Kapušany - Michalovce.
Autor: PhDr. Pavol Tišliar, Dobšiná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
