svojej podstate nezmenené. Meter, ktorým hodnotíme, je na jednom konci označený slovom "zlý" a na opačnom slovom "dobrý". A medzi týmito dvoma bodmi je množstvo kompromisov, po ktorých siahame vždy, keď si nie sme istí.
Od úplných počiatkov ľudstvo zvádza boj medzi dobrom a zlom. Rozhoduje sa, po ktorej ceste ísť, ktorý z vnútorných hlasov počúvnuť. Ten, ktorému nad hlavou svieti krúžok, či ten... druhý? Dobro je v nás (vraj) hlboko zakorenené a ani ten najväčší tyran ho v sebe celkom nezadusí. Napriek tomu sa často nechávame zviesť na zlú cestu a potom strácame svetlo, ktoré nás má viesť... Dejiny sú plné tyranov, v ktorých sa hlboko zakorenený hlas milosrdenstva ozval až na smrteľnej posteli, kedy bolo neskoro naprávať chyby. A nielen dejiny by vedeli o tyranoch povedať svoje. V každej dobe sa ich zopár nájde. Žiaľ, aj v tej dnešnej (ešte stále).
Vráťme sa však na začiatok. Čo je vlastne "dobré" a čo "zlé"? Podľa čoho priraďujeme ľuďom, veciam a udalostiam jeden z týchto prívlastkov? Prečo si myslíme, že máme právo, že sme vôbec schopní rozhodovať o tom, čo aké je? Hráme sa na pánov tvorstva, vládcov zeme... Robíme pokusy na zvieratách, na prírode, na sebe samých. Naše cesty sú lemované množstvom obetí následkov chýb, ktorých sme sa dopustili. Sme omylní. Napriek tomu sa za takých nepokladáme. Preto neustále hodnotíme. Delíme svet na "dobrý" a "zlý". Pritom ani netušíme, akoby to naše "dobro" a "zlo" malo vyzerať. Možno by nám pomohlo, keby sme sa mohli stretnúť s absolútnym dobrom a absolútnym zlom. Nábožensky založení ľudia veria, že absolútnym dobrom je Boh. Ale ani oni nemôžu povedať, že vedia, aký je skutočný obsah a rozsah tohto pojmu. To isté platí o zle. Veľakrát sme sa stretli s niečím, čo sme označili slovom "zlý". Niektoré z našich skúseností majú skutočne trpkú príchuť, ale to nás ešte neoprávňuje myslieť si, že zlo poznáme. Nemáme ani tušenie, čo v sebe tieto dva extrémy ukrývajú. Sú tak ďaleko, za hranicami našich zmyslov, že ich nedokážeme vstrebať a pochopiť. Neostáva nám preto nič iné, iba balansovať medzi dvoma hraničnými bodmi a utiekať sa k večným kompromisom, ktoré nie sú ničím iným, iba dôkazom našej nevedomosti. "Viem, že nič neviem." Povedal raz jeden múdry človek.
Nedokážem si ani predstaviť, čo všetko v tom momente musel vedieť... Všetci túžime po vedomostiach. Prahneme za nimi od prvej chvíle, čo uzrieme svetlo sveta. Každý deň sa niečo naučíme a namiesto toho, aby sme sa cítili múdrejší, odkrýva sa pred nami veľká neznáma krajina. Paradoxne sa nestávame múdrejšími, ako sme tajne dúfali. Objavíme existenciu niečoho nekonečne väčšieho ako sme my, čo nám dá v plnej sile pocítiť, akí sme v skutočnosti malí... a omylní. Raz príde čas, kedy si svoju omylnosť uvedomíme. Dovtedy budeme deliť svet na "dobrý" a "zlý". Bez toho, aby sme tušili, čo tým vlastne myslíme. Nakoniec, hranicami medzi "dobrom" a "zlom" je vraj taká tenká, že takmer neexistuje.
(A pred nami je ešte veľa učenia...)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
