ako dve tretiny z 29 kapitol Európskej legislatívy. Pomaly tak dobiehame svojich susedov, ktorí začali s negociáciami o dva roky skôr. Štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR a hlavného vyjednávača Slovenska v predvstupovom procese Jána Fígeľa (na snímke), sme sa opýtali na viacero citlivých tém, ktoré rezonujú v súvislosti s naším vstupom do EÚ.
Model financovania Európskej únie po roku 2004 vyvolal búrku nevôle v kandidátskych krajinách, vrátane Slovenska. Rozpočet pre 10 nových členských krajín počas trojročného obdobia navrhuje sumu 40 miliárd eur, pričom poľnohospodári by mali dostávať asi len štvrtinu dotácií v porovnaní s poľnohospodármi v členských krajinách. Slovensko bude žiadať rovnocenné postavenie pre našich poľnohospodárov na trhu EÚ. V súčasnosti však asi nie sme v pozícii, aby sme si mohli klásť podmienky, ako to teda chcete dosiahnuť?
- Ponúknuté podmienky sú východiskom pre diskusiu a budúce negociácie, ktoré musia byť postavené na argumentoch. Na jednej strane vítame, že komisia priznáva kandidátom právo na priame platby, na druhej strane však ponúkané prechodné obdobia a úroveň nábehu platieb sú pre nás neprijateľné. Chceme čím skôr rovnocenné pravidlá, budeme preto počas negociácií stláčať toto obdobie na minimálnu možnú mieru, možno aj za podpory členských krajín EÚ, ktoré sú za reformu poľnohospodárskej politiky, napríklad Nemecka, Švédska, Veľkej Británie a Holandska. Nevylučujem ani spoločný postup krajín Vyšegrádskej štvorky.
Na druhej strane sú však v EÚ silné poľnohospodárske krajiny ako Francúzsko či Španielsko, ktorým súčasný systém vyhovuje.
- To je pravda, ale som presvedčený, že sa blíži čas na reformu. Jednak kvôli rozšíreniu, ale tiež preto, že únia ako celok potrebuje byť ešte viac dynamická a poľnohospodárstvo je dôležitou súčasťou celkového ekonomického rozvoja v Európe. Preto si myslím, že riešením budúceho financovania poľnohospodárstva v únii, aj s novými členmi, bude kompromis v tejto otázke.
Prejdime na inú tému. Pred dvoma týždňami sa v Španielsku konalo stretnutie šéfov diplomacií členských krajín EÚ, na ktorom sa hovorilo aj troch problémových krajinách, Poľsku, Cypre a čo je najhoršie, aj o Slovensku. Dôvodom má byť neistota politického vývoja po parlamentných voľbách. Ako vážne musíme brať tento zdvihnutý prst?
- Slovensko bolo a je vnímané citlivo a ten signál treba brať vážne. Každá nestabilita, či už do volieb, alebo po nich je proti nám. V očiach EÚ existuje otáznik nad budúcnosťou Slovenska, keďže v minulosti sme boli mimo integračného prúdu. Otázky preto smerujú k tomu, či sa podobný scenár nezopakuje. Som presvedčený, že konsenzus, ktorý vo verejnosti a politických štruktúrach máme, by sa mal pretaviť do plnohodnotnej kontinuity v tom, že hoci sa politici menia, už sa o nás nepochybuje a základná orientácia krajiny vďaka ľuďom a štruktúram zostáva.
Povolebný vývoj na Slovensku si dnes len ťažko ktokoľvek trúfne odhadnúť. Bude vláda s HZDS, prípadne Vladimírom Mečiarom, v zahraničí akceptovateľná?
- Na to by malo skôr odpovedať zahraničie. Nie je to však len otázka konkrétnych osôb, ale aj konkrétnych strán, ktoré majú svoj štýl politiky. Ak tieto strany nemajú partnerov a sú málo akceptovateľné, treba otvorene povedať, že existujú pochybnosti.
Tohtoročné voľby budú kľúčové nielen z pohľadu skorého vstupu do EÚ, ale hlavne vo vzťahu k pražskému summitu NATO, na ktorom by sa malo definitívne rozhodnúť o našej pozvánke do Severoatlantickej aliancie. Môže ovplyvniť prípadné odmietnutie Slovenska, ako budúceho člena NATO, náš vstup do únie?
- Môže. Na jednej strane ide síce o dve samostatné organizácie, na strane druhej sú od svojich počiatkov budované na tých istých hodnotách. Jedenásť krajín únie je zároveň členmi NATO, naši traja susedia takisto, preto predpokladám, že ak by sme mali politické problémy voči NATO, budeme ich mať aj vo vzťahu k EÚ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
