otvorený materiál, v ktorom autor otvoril otázku, ktorá sa dotýka obce, kde som prežil mladosť, aj keď som ju neskôr musel vymeniť za mesto.
Brekovské poľnohospodárske družstvo mi bolo vždy veľmi blízke. Ako profesionálny novinár som viackrát písal o jeho výsledkoch v minulosti. Môj otec s mamou boli jeho členmi až do smrti a vždy sa o ňom vyjadrovali len v tom najlepšom.
Mňa viažu k družstvu viaceré významné udalosti. Bol som účastníkom prvého spoločného zberu obilia. Pšenicu, jačmeň, žito, som spolu s ostatnými družstevníkmi kosil ručne na viacerých koncoch chotára za jedlo a občerstvenie. Vtedy to bolo tak. Družstvá začínali a peňazí nebolo. Mzdu sme dostali až keď sa obilie predalo.
Za predsedu Porvažnika vyrástli miliónové stavby, rozšíril chov hovädzieho dobytka. Za Kuševa to bol rozmach pestovania zeleniny a vinohradníctva. Brekov je jediná dedina v humenskom okrese, kde sa už v dávno pestovalo hrozno a dorábalo kvalitné víno. Mnohí Brekovčania pracovali v družstve celý život. Za poctivú prácu boli dobre zaplatení. V obci vyrástli nové domy, dôkaz životnej úrovne v minulosti.
Po prečítaní spomínaného článku úprimne ľutujem Emíliu Jacinovú, Máriu Kováčovú a ďalších, ktorí márne čakajú na svoje ťažko zarobené koruny. Slová pani Jacinovej presne
vystihujú súčasný stav.
Naozaj nejestvuje v tomto štáte sila, ktorá by zabránila takémuto pádu vychýreného družstva? To už sa naozaj človek skutočne nemôže dovolať svojej pravdy. V akom štáte to žijeme?
Žiaľ, podobní manažéri ako tí, ktorí dostali na kolená brekovské družstvo, pripravujú na iných miestach podobné tunely. Kto bude nasledovať? Brekovský prípad varuje.
Ďakujem redakcii za tento otvorený materiál. O takýchto prípadoch treba písať. Teba písať o praktikách ľudí, ktorí sú ako tí z vedenia brekovského družstva. Je ich totiž medzi nami stále veľa.
Autor: Jozef Hrubovčák, Humenné
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
