Krátko po jeho vzniku mu nebolo páry v celom Uhorsku.
Rozmeňme veľkú mincu tohto parku na drobnejšie. "Odhalenie" cudzokrajných drevín v parku "má na svedomí" Štefan Ceperko, špecialista na okrasné dreviny z CVČ Príroda v Trebišove.
Zo vzácnejších by Štefan Ceperko iste spomenul asi desať exemplárov. Neďaleko kaštieľa, teraz budovy Vlastivedného múzea, rastie vzácny ihličnan, jedľa srienistá (Coloradská). Medzi múzeom a kostolom sa nachádza jedľa Veitschova, pri bývalej reštaurácii Serenáda možno nájsť smrek obyčajný ovislý. Budovu múzea skrášľujú úzke stromovité formy tisu obyčajného a menej rozšírený listnatnatec, brestovec západný. Pri vstupe do parku rastie vzácna sofora japonská. Obdivovaným stromom je platan, ktorého solitéry s mnohými korunami krášlia futbalový štadión. Obdiv pre karamelové sladké struky si zaslúži gledícia trojtŕňová, ale aj pavlovnia plstnantá.
Na pokraji parku rastie japonské ginko, o ktorom treba povedať čosi viac. Odborníci usudzujú, že ginko rástlo na našej zemeguli už pred dvesto miliónmi rokov. Neskoršie, koncom druhohôr, začalo vymierať a z viacerých druhov sa do súčasnosti zachovalo už len ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba). Udomácnilo sa údajne len v severozápadnej Číne, kde ho považujú za posvätný strom. Kôrou kmeňa pripomína agát. Jeho listy slúžili aj ako platidlo. Dôkazom jeho odolnosti je fakt, že po výbuchu atómovej bomby v Hirošime, vypučal v nasledujúcej jari ako jediný zo zuhoľnatenej zeme a dnes je z neho statný strom.
Autor: Jozef Bumbera, Trebišov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
