je to len zlý sen. Že je to len dávna minulosť, viac ako 50 rokov," spomína dodnes jeden z tisícok odvlečených do gulagu v ZSSR. Kto prežil a vrátil sa domov, trpel celé desaťročia ďalej, tentoraz s biľagom trestanca,
píše vo svojej len nedávno vydanej knihe pod názvom Odvlečení novinár, teraz redaktor Slovenského rozhlasu v Košiciach, Peter Juščák. Knižku o osudoch občanov Československa odvlečenýchdo pracovných táborov Gulag venoval svojmu otcovi. V týchto dňoch ju predstavil v Humennom v priestoroch Mestského kultúrneho strediska. Jej prezentácia bola spojená s besedou.
"Čím je človek bez pamäti? Kamienkom na okraji nekonečnej prašnej cesty. Tej tajomnej cesty od jedných osudov k iným, z minulosti do budúcnosti, od jedného poznania k ďalšiemu... Ale človek bez pamäti ostáva bez histórie, bez poznania, s mizivou budúcnosťou. Navždy ostane len kamienkom na ceste, o ktorej sa nikto nikdy nič nedozvie, hoci bude jej súčasťou. Čím sme my s našou pamäťou ? Na vlastnú minulosť, na útrapy, bolesti, neprávosti spôsobené falošnými prorokmi komunizmu ? Koľko priznaní chceme vysloviť nahlas a koľko schovať pod nánosy času ? Nuž, len úprimnosť voči samým sebe nám na našej ceste ukáže miesto, odkiaľ prichádzame a rozoženie hmly z miest, kam smerujeme," napísal v knihe autor a na prezentácii povedal, že sa toto dielo zrodilo vďaka ochote vypovedať.
"Šiel som z Kladzian navštíviť bratov," píše Michal Fecák z Humenného. "V Palíne pri prechode cez Ondavu ma chytili ruskí vojaci. Dva týždne ma vypočúvali ako špióna, ale nič sa nedozvedeli. Odviezli ma do Humenného a tam vypočúvanie pokračovalo. Nútili ma prezradiť všetko, čo viem a priznať sa, že som nemecký špión. Podobných mladých ľudí bolo so mnou viac. Po dvoch týždňoch nás autami previezli do Poľska. V Sanoku pokračovali výsluchy a šikanovanie Ľudového komisariátu vnútra. Jedného večera nás začali nakladať do nákladných vagónov. Poliaci im pritom robili najviac nepríjemností. Upozorňovali spoluväzňov, aby neverili Rusom, nabádali nás, aby sme ušli, lebo nás šikujú na nútené práce. Mnohí z nich totiž už podobné prežili."
"Dostal som list od pána z Košíc, ktorý mi tak trocha vytkol, že som v knihe uvádzal len iniciály mien. Lenže aj napriek tomu, že sa to všetko stalo pred viac ako päťdesiatimi rokmi, nemohol som jednoznačne písať o tom, kto koho udával, kto komu ako ublížil. V tejto knihe o to jednoducho vôbec nešlo. Ide v nej predovšetkým o fakt, že brutálny režim siahol na ľudí, z ktorých tisícky položili svoje životy. Tí, čo sa vrátili trpeli prenasledovaním. Bol som pri tom, keď sa títo ľudia začali sústreďovať v Konfederácii politických väzňov, keď sa hromadili zápisky, tisíce a tisíce listov o osudoch v lágroch pochopil som, že je to viac ako len príbeh života jednotlivcov, že je to téma, ktorá sa v plnej nahote obnaží len vtedy, ak sa spracuje ako komplexný príbeh. Príbeh, ktorý aj napriek zašlej dobe právom nezostane utajený a zabudnutý.
Kvôli budúcnosti", uzatvára autor.
Autor: Gabriela Chomová, Humenné
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
