polepšovne!"
Študentky z neskorobarokového kaštieľa
Reedukačný domov pre mládež v Spišskom Hrhove je jedným zo štyroch v rámci Slovenska, kde žijú dievčatá od štrnásť do osemnásť rokov. "Niekedy je tento vek i vyšší. Každá chovanka je sem prijatá na základe súdneho rozhodnutia alebo predbežného opatrenia, ktoré vydávajú odbory sociálnej starostlivosti na okresných úradoch (OÚ). Dievčatá sa sem dostanú za detskú prostitúciu, krádeže, či inú drobnú trestnú činnosť. Žijú u nás i také, ktoré nemajú vlastnú rodinu alebo sú tu, aby neboli v dosahu zlého vplyvu rodiny či partie," začína svoje rozprávanie riaditeľ tohto domova Vladimír Filip. Práve odbory sociálnej starostlivosti rozhodujú o osude neposlušných dievčat. Predbežné opatrenia má nad sebou v Spišskom Hrhove asi pätnásť z nich. Keďže tu žijú slečny z celého Slovenska, toto číslo nevypovedá o "slušnej výchove" mladých žien na Spiši. Najmä v kontexte s faktom, že odbor sociálnej starostlivosti OÚ v Spišskej Novej Vsi predbežné opatrenia nevydáva vôbec. Stredné školy sú teda plné dievčat, ktoré by mohli potrebovať ústavnú výchovu. "Veľkou výhodou pre dievčatá, ktoré u nás žijú je, že majú možnosť študovať. Počas nariadenej doby ústavnej výchovy im doporučíme jeden z odborov, ktoré tu máme. Je tu trojročná krajčírka, dvojročná výroba konfekcie, dvojročná poľnohospodárska výroba a pre najstaršie dievčatá jednoročnú príprava na rozličné povolania. Posledná siedma výchovná skupina, kde sú zaradené mentálne retardované dievčatá, navštevuje trojročný odbor záhradníctvo," vymenúva V. Filip. Pravdou je, že ak by nežili práve tu, nezískali by žiadne vzdelanie.
V súčasnosti žije v neskorobarokovom kaštieli z roku 1 835 šesťdesiatpäť dievčat i keď kapacita je o sedemnásť miest vyššia.
Úteky, úteky, ach tie úteky...
Realitou v takýchto zariadeniach sú časté, i dlhotrvajúce úteky. "Niekoľko dievčat je "na pohybe", tak hovoríme tým, čo sú na úteku, niekoľké majú podmienečné prepustenia, liečenia, dovolenky," vysvetľuje ďalej. Počas nášho rozhovoru zazvonil niekoľkokrát telefón. Práve našli na druhom konci krajiny dve z troch dievčat, ktoré ušli cez okno kaplnky kaštieľa. Rozbili farebné sklo a rozkopali pletivo. "Opäť máme škodu za vyše stotisíc korún. Čím viac ich zamykáte, tým väčšia je ich túžba utiecť a vymýšľajú rafinovanejšie postupy. Hneď je po nich vyhlásené pátranie. Dievčatá utekajú za rodinou, priateľom či partiou. Stáva sa, že i cestou sa niekde "zabudnú". Od januára sa nevieme spamätať zo série útekov. Momentálne nám chýba sedemnásť dievčat. Napriek opatreniam máme dve dievčatá, ktoré sú na úteku už dva roky. Polícia vie, kde sa jedna z nich nachádza. Býva doma s rodičmi, no aj keď vedia, že je nad ňou ústavná liečba, držia ju doma. Policajt nesmie bez súhlasu vojsť do bytu, a keď sa rodiča spýta, oklame ho, hoci dcéra sa za rohom chichoce. Je možné ju chytiť len keď je vonku, no to je naozaj veľmi ťažké. Stalo sa nám i to, že sedemnásťročné dievča sa našlo v Španielsku len preto, že ju odtiaľ chceli vyhostiť," spomína kuriozitky zástupca riaditeľa pre výchovu mimo vyučovania Jozef Švirloch, ktorý vedie i fotokrúžok. Zároveň dievčatá, ktoré sa dobre správajú, musia i v rámci motivácie púšťať domov na návštevy. Z tých sa však potom zasa zabúdajú vrátiť.
Práve preto sú dievčatá neustále pod dozorom. Hoci po vyučovaní majú priestor na relax, prípravu do školy i osobné záujmy, na prechádzky či spoločné kultúrne podujatia môžu sami chodievať len vzorné chovanky. Tých je z celkového počtu desať až pätnásť percent. Inak s nimi chodievajú skupinoví vychovávatelia, ktorí kvázy nahrádzajú rodičov.
Samotka, posledná spomienka na domov
Najvyšším trestom je sedemdesiatdvahodinová samotka. "V prevýchovných zariadeniach existujú v súlade s vyhláškou ochranné miestnosti. Dievčatá, ktoré sa nestotožnia s režimom, ktoré nerešpektujú pokyny vychovávateľov máme právo primerane i trestať," vysvetľuje riaditeľ. Za vážny priestupok, akým je napríklad útek, vulgárne vyjadrovanie, fyzické kontakty, či hrubé porušovanie ústavného poriadku je dievča izolované na tri dni v miestnosti so zabudovaným WC, veľkou tabuľou a matracmi. Navštevuje ho psychologička i skupinový vychovávatelia, aby dievča pouvažovalo, prečo k priestupku došlo.
Spoza drevených dverí, kde sa nachádzajú tri ochranné miestnosti, sa ozýva spev. Všetky tri "cely" sú obsadené. "Nefoťte ma, nechcem, aby ma videl môj frajer," kričí Zita s Trnavy, ktorú sem zavreli za útek. Rovnako ako jej susedka za pár dní, dajú sa spočítať na prstoch jednej ruky, dovŕši osemnásť a vráti sa domov. Posledné, čo si z Hrhova zapamätá budú mrežované dvere. Prečo utiekla, keď o pár dní ju tak či tak čaká sloboda "dospeláčky", povedať nevie. Dievča v strednej miestnosti sa kŕčovite drží mreží. Nesmelo sa usmieva. Aj ona utiekla, zabudla sa vrátiť z dovolenky. A o pár dní aj ju pošlú domov.
V obrovskom parku pri kaštieli je tenisový kurt i volejbalové ihrisko. Vzadu sa blyštia strechy skleníkov, kam dievčatá chodia pracovať. Z jedálne sa zakráda príjemne voňajúci obed. Na dvore žmúrite oči pred februárovým pichľavým slniečko, ucho poteší veselý trilkot vtáčikov a počuť i ďatla pri práci. Idylka. Mnohé dievčatá sa tu majú lepšie ako doma. Pre niektoré je domovom práve starobylý kaštieľ. A predsa znova a znova utekajú ...
Lesbičky? Nie, osamelé mladé ženy
Ak sa chovanka správa ako má, navštevuje ju pravidelne rodina a ak jej najbližší súhlasia i priateľ. "Priestory na sexuálne služby neposkytujeme. Kým sú doma, zabrániť im v tom nemôžeme. Stáva sa, že sa chovanka vráti tehotná, no potom odchádza do zariadenia pre maloleté matky s deťmi, kde sa o maličké stará a ďalej sa vzdeláva. Nefunguje už soacialistický model, kedy matku od dieťaťa oddeľovali," spomína riaditeľ.
Problémom je často lesbická láska. "Len malé percento z dievčat má naozaj takúto sexuálnu orientáciu. Väčšinou sa vyhľadávajú navzájom len kvôli nedostatku heterosexuálnych vzťahov. Žiarlia na seba, hádajú sa o veci. Problémom je, keď si telesnú lásku prejavujú na verejnosti pred ostatnými. Vtedy to kvalifikujeme ako priestupok," vysvetľuje J. Švirloch.
Od prvého januára 2001 aj deťom v takýchto zariadeniach rezort sociálnych služieb zvýšil mesačný príjem z päťdesiat na dvestopäťdesiatsedem korún. Pri odchode z domova, ak chovanka akceptovala všetky pokyny, ktoré sme jej dávali, dostáva do života s deväťtisíc korunami a má tak možnosť zaobstarať si najnutnejšiu výbavu do života. Hotovosť však dievčatá pri sebe nemajú. Potrebné veci, sladkosti či kozmetiku im kupujú vychovávatelia.
Najväčšie problémy spôsobuje fajčenie. Väčšina dievčat sa už v mladom veku naučila fajčiť a práve kvôli tabaku vzniká veľa kšeftárskych hádok, agresívnych útokov. "Dievčatá vynakladajú veľa energie a času na to, aby sa k nikotínu dostali. U nás je však v celom areáli fajčenie zakázané, a tak veľa šancí nemajú," konštatuje J. Švirloch.
Ďalším dlhoročným problémom boli rómski mladíci z okolitých rómskych osád. "Chodievali sem nielen Hrhovčania, no i mladíci z Levoče, Bystran, Štvrtku i Lengvarčania. Na pár hodín však zamestnávame strážnika a tak sa nám túto vec darí udržiavať v rozumných medziach. Vonkajšie vplyvy ako pašovanie cigariet, vytláčanie okien, klopanie na deväťdesiat percent pominulo," pochvaľuje si riaditeľ.
Napriek neslávnej povesti a častým útekom, ktorými akoby chovanky hovorili, že im je v Reedukačnom ústave v Spišskom Hrhove zle, aj po rokoch s kočiarikmi prídu na návštevu a živo sa zaujímajú o osudy svojho bývalého domova i "rodičov". Mnohé z nich žijú v zahraničí a posielajú pozdravy. Niektoré po štúdiu v tejto dedinke pokračujú ďalej a dokonca i zmaturujú. "Nezabúdajú na nás," usmievajú sa obaja páni spokojne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
