zauzlenie aj brizantné vyvrcholenie. Inscenácia to bola super - tragédia aj komédia v jednom.
Hosťom bol šéf Drukosu Mojžiš. Najprv oznámil, že konkurencia - AGW - prestáva vyplácať vklady a že správa za chvíľu vyjde v TASR. Potom sa pol hodiny hádal o úplných nezmysloch a banalitách s predstaviteľom finančnej skupiny, ktorá od zastavenia Horizontu-BMG šliape proti dvom ďalším nebankovým subjektom v besnej kampani (s jediným cieľom - získať za províziu od klientov čo najviac poverení na vymáhanie vkladov). Medzitým správa o AGW v TASR-i aj vyšla. Potom zaplieskal bič: Drukos zatvára svoju divíziu astronomických úrokov tiež. A zazvonil zvonec, a rozprávke bol koniec. Teda pre včerajšok.
Je zrejmé, že kariéra nebankových inštitúcií kulminuje. "Symfónia vašej investície" pozvoľna prechádza do pochodu padlých hrdinov. Ale pozor - rozprávať o krachu, ako sme to včera počuli od moderátorky, je šírenie poplašnej správy. To sa nesmie, pretože štartuje obliehanie klientov, čo bankrot privoláva. Nešťastníci tak vlastne pracujú na urýchlení konca firmy. Ak Mojžiš hovoril včera o "lavíne" a "šírení paniky", mal kus veľkej pravdy. Ani najsilnejšie slovenské banky by nedokázali vyplácať istiny, keby ich vzala útokom naraz polovica vkladateľov. Keby sa Horizont-BMG nepoložil, dnes by ešte Drukos (BVD Výnos) v problémoch nebol. Až zajtra.
Mojžišovo vystúpenie bolo ale maximálne nevieryhodné. Kto prevádzkuje takýto biznis, musí so scenárom, že vyfučí konkurencia, počítať. Ak nemá na takýto prípad rezervy, svedčí sám o sebe. Akýsi rozdiel medzi Horizontom a AGW s Drukosom sa však predsa len rysuje v tom, že Mojžiš ani vlastníci AGW zatiaľ nezdupkali. Znamená to však iba toľko, že sa cítia byť silní pred zákonom - nie každý, kto privedie firmu k úpadku, musí byť predsa zločinec. Na sľuby, že klienti budú vyplatení akciami, by sa však spoliehať veľmi nemalo; keby sa čosi takého prihodilo na Západe firme kótovanej na burze, hodnota jej akcií by zletela na minimum. Viď kauza Enron, čo je, všakáno, iná váhová kategória ako Drukos. Alebo UPC (áno, matka našich kábloviek) - keď vyšli najavo jej dlhy, bola vyškrtnutá z amsterdamskej burzy. Inak povedané, ak chce mať akcionár zo svojho podielu na predĺženej firme nejaký výnos, musí sa speňažiť majetok a iné aktíva. Predávať však môže Mojžiš aj hneď...
Najpofidérnejšie na Mojžišových rečiach boli však jeho pokusy presvedčiť verejnosť, že problémy týchto subjektov sú akýmsi sprisahaním so zámerom odpútať pozornosť od oddĺženia bánk a predaja pohľadávok Konsolidačnej agentúry (KA) akejsi cyperskej firme spojenej s Pentou. To sú ťažké nezmysly; oddĺženie bánk je jedným z najpozitívnejších činov tejto garnitúry a hoci to naozaj zaplatíme všetci, tento manéver nemal alternatívu. Mojžiš buď vedome klame, alebo je totálny ekonomický šarlatán (o čom, mimochodom, svedčí jeho nezmyselný patent Vaša vlna privatizácie). O Konsolidačnej agentúre vedzme, že sa v nej zhromaždili nedobytné pohľadávky bánk. Tie je možné, pochopiteľne, predať iba za zlomok ich nominálnej hodnoty. Keby zostali v bankách, doviedli by ich do bankrotu a následne i celú slovenskú ekonomiku, keďže do pozície, v ktorej sú dnes práve vkladatelia BMG, Drukosu a AGW, by sa dostali aj všetci veritelia týchto finančných inštitúcií. Teda aj najväčšie slovenské podnikateľské subjekty.
Mojžiš skrátka trepe bludy. Skutočný zámer mu pozerá priam z očí - premeniť združený podnikateľský neúspech nebankových spoločností do občianskej nespokojnosti a s využitím tejto zúfalej energie vymôcť straty na vláde. Resp. vládnych stranách, ktoré, úbohé, stoja pred voľbami. Preto tematizuje banky: Za chvíľu budeme počuť slogan, že ak tam mohlo odtiecť 100 miliárd, prečo by sem nemohlo prísť smiešnych 10 alebo 15?? To je pointa aktivít Františka Mojžiša, ktorú celkom čitateľne nasvecuje už jeho mysteriózny nápad s vydaním štátnych dlhopisov.
Navzdory faktu, že z každej takto investovanej koruny si štát vzal na dani 25 halierov (čo ide v sumáre do niekoľkých miliárd), treba jasne povedať: Každý je zodpovedný sám za seba a za svoje peniaze. Keď o ne prišiel, ak chce vidieť zodpovedného, nech sa páči pohľad do zrkadla. Všetky tlaky na vládu, nech sa už dejú pod hlavičkou občianskych či akýchkoľvek združení, sú nemorálne a scestné. Okrem iného ešte aj preto, lebo je obrovským omylom fakt, že v nelicencovaných subjektoch všetci iba prerobili. Napr. ten, kto vstúpil do BMG s vkladom v roku 1996, aj keď teraz prišiel o istinu, urobil najlepšiu investíciu, aká na Slovensku je vôbec možná. Stačí si pozrieť výšku úrokov, ktoré si vyberal šesť rokov…
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
