Kanaďania chceli zlato po 50 rokoch
VOJTECH JURKOVIČ, Salt Lake City
Veľká semifinálová bitka trénerov Ameriky Herba Brooksa a Ruska Viačeslava Fetisova sa niesla v znamení čísla dva. Presne 22 rokov po historickom triumfe poloamatérskeho amerického tímu na olympiáde v Lake Placid, ktorý viedol zo striedačky Herb Brooks proti favorizovanému ZSSR s Fetisovom na ľade to v Salt Lake dopadlo podobne. Magický dátum 22. 2. 2002 znovu sadol brooksovcom, ktorí po 2:2 v skupine veľké semifinále vyhrali 3:2.
Včerajšie finále XIX. zimných hier bolo teda čisto severoamerickou záležitosťou. Kanada naposledy získala zlato na ZOH pred dlhými 50 rokmi v nórskom Oslo (1952), Američania so spomínaným Brooksom v Lake Placid 1980. Kanďania sa z medaily tešili naposledy v Lillehammeri 1994, kde prehrali vo finále so Švédmi 2:3 až v penaltovom rozstrele. Nostalgicky si pripomeńme, že kráľom strelcov bol vtedy Slovák Šatan s 9 gólmi a najproduktívnejším hráčom celého turnaja jeho spoluhráč Pálffy s 10 bodmi (3+7). Američanov dekorovali na olympiáde poslednýkrát v Sappore 1972 striebornými medailami, Slováci Dzurilla s Tajcnárom v bývalom čs. drese odišli bronzoví.
Lindrosovi nevoňala francúzština
Dvojnásobný juniorský majster sveta (1990,91), obor (193 cm, 107 kg), ktorý 28. februára oslávi 29. narodeniny, hrá v Salt Lake už na svojej tretej olympiáde. V roku 1992 v Albertville strelil vo štvrťfinále proti Nemecku víťazný gól z trestného strieľania. Nakoniec sa po Joe Juneaovi druhý najproduktívnejší hráč Kanady musel uspokojiť so striebrom po finálovej prehre s nástupcom ZSSR - Spoločenstvom nezávislých štátov, ktoré viedol legendárny tréner Viktor Tichonov.
Pred štyrmi rokmi v Nagane mal Lindros na drese kapitánske "céčko" ale, Kanadu zastavil brankár Hašek. V penaltovom rozstrele ho neprekonal ani Lindros. V boji bronz navyše javorové listy potupne knokautoval čiperný Fín Koivu štyrmi gólmi a na piaty nahral.Už kým naskočil medzi mantinely NHL, mal Eric Lindros prezývku The Next One (Nástupca "Great One"). Hokejoví fanúšikovia si pomysleli, že prevezme líderské žezlo od Gretzkeho a Lemieuxa.
Lindrosa objavili v málo známom tíme Oshawa pri Toronte. Už v ranom juniorskom veku mal cez 180 cm a 90 kg. Keď ho v roku 1991 draftoval Quebec ako číslo jeden, odmietol hrať v klube Nordiques. Vyhlásil, že sa nemieni učiť francúzštinu čím si na dlhé roky znepriatelil celú frankofónnu časť Kanady od Quebeku po Montreal. Namiesto NHL sa vrátil k juniorom. V roku 1991 sa stal prvým hráčom v histórii, ktorý bez príslušnosti k NHL reprezentoval Kanadu na prestížnom Kanadskom pohári.V júni 1992 Quebec predal trucujúceho Lindrosa za rekordný balík 15 miliónov dolárov a šiestich hráčov, medzi ktorými bol aj Peter Forsberg, americkej Philadelphii Flyers.Fanúšikovia "Phili" si jeho agresívny štýl a herný zápal obľúbili. Zvalcoval každého, kto !
mu stál v ceste, striasal obrancov zo svojho chrbta ako muchy. Vo svojej nováčikovskej sezóne The Big E (veľký E), nastrieľal 41 gólov ale odohral iba 61 zápasov. Prenasledovali ho zranenia.V sezóne 1994-95 sa mu vyhýbali. Podieľal sa výrazne na zisku Prezidentovej trofeje za prvenstvo Flyers v základnej časti a získal Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča NHL. V nasledujúcom ročníku 1995-96 nastrieľal 47 gólov, nazbieral 68 asistencií a so 115 bodmi vytvoril svoj osobný rekord.
Stále častejšie však zbieral úroky , ktoré sám zasieval svojou často nevyberavou hrubou hrou. Súperi mu to vracali a Eric utrpel niekoľko otrasov mozgu. Okrem toho sa vyhrotili rozpory o výške jeho novej zmluvy s Philadelphiou. V pozadí stál jeho otec Carl, ktorý je zároveń jeho oficiálnym agentom.
Lindros dosiahol svoj päťstý bod v 352 zápase NHL (presne v deň svojich 25. narodenín 28.2.1998). Rýchlejšie sa k hranici päťsto bodov dopracovali v histórii NHL iba Wayne Gretzky, Mario Lemieux, Peter Šťastný a Mike Bossy. Celú vlaňajšiu sezónu kvôli nedohode stál, až pokým mu generálny manažér New York Rangers ponúkol novú zmluvu s jazdcami. Túto sezónu hrával niekoľkokrát aj v spoločnej formácii so Zdenom Cígerom, postupom času sa však vykryštalizovala smrtiaca lajny F-L-Y. Fleury - Lindros - York.Ostrieľaná dvojica Fleury s Lindrosom sa teda vo finále olympijského turnaja v Salt Lake mladšiemu objavu sezóny NHL zrážala proti Yorkovi v drese USA.
Brett Hull bol v mladosti lenivý
Rodák z kanadského Belleville (narodil sa 9. augusta 1964, meria 180 cm, váži 93 kg)v provincii Ontario, získal americké občianstvo a USA reprezentoval už na MS 1986 v Moskve. Spolu s brankármi Tommom Barrassom a Mike Richterom, ktorí sú po 16 rokoch tiež v tíme USA na olympiáde v Salt Lake.
Dnes sa nechce veriť, že Brett Hull napriek svojmu talentu spočiatku nebral hokej príliš vážne. V tínejdžerskom veku sa mu dokonca načas prestal úplne venovať. Sám pripúšťa, že na začiatku svoj!
ej kariéry nemal motiváciu sa zlepšovať.
Pred príchodom do NHL mal za sebou tri sezóny, v ktorých dal v juniorskom, univerzitnom a profesionálnom tíme v nižsšej súťaži, vyše 50 gólov. Kolovali o ňom prognózy , že syn slávneho otca Bobbyho sa nikdy do NHL nedostane lebo je pomalý a lenivý. Podobne ako jeho otec Bobby má však Brett neuveriteľne prudkú strelu. Akonáhle vycíti výhodný priestor, nakorčuľuje doń a v okamihu bez prípravy prekvapí gólmana, zväčša úspešne.V piatich sezónach NHL 1989-90 do 1993-94 dal vždy viac než 50 gólov. Po prestupe z Calgary do Saint Louis v roku 1988 bol trikrát za sebou klubovým kráľom strelcov. Vrcholom bolo 86 zásahov v sezóne 1990-91, keď ho poctili aj Hartovou trofejou pre najužitočnejšieho hráča NHL. S jeho otcom Bobbym, ktorý rovnaké ocenenie získal v rokoch 1965 a 66 tvoria jedinú kombináciu otca a syna na svete, ktorá dosiahla takéto pocty.
Brett sa s otcom Bobbym podieľa aj na ďalšom rekorde. Okrem Phila Esposita a Paula Kariyu !
sú jedinými hokejistami NHL, ktorí dokázali vystreliť na súperovu bránku viac než 400 krát za sezónu.Golden Brett vyzrel do formátu účinného brániaceho útočníka so stále vysokou produktívnosťou a hernou anticipáciou. V roku 1998 ho ako voľného agenta získal Dallas a svoju prvú sezónu v horúcom Texase skončil so Stanleyho pohárom nad hlavou.
V drese USA vo finále Svetového pohára 1996 triumfoval nad kanadskými rivalmi, na Kanadskom pohári 1991 to dopadlo vo finále opačne. Na olympiáde v Nagane Američnov zastavili neskorší víťazi z Česka už vo štvrťfinále, napriek tomu že aj Jágr, priznal, že USA boli herne lepšie.
Brett stále študuje psychológiu na univerzite v Minnesote, s manželkou Alison majú tri deti - dcéry Jude, Jayde a syna Crosbyho.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
