žiadali o azyl. O výlete do tejto škandinávskej krajine nechceli hovoriť. Na otázky novinárov na letisku odpovedali podráždene: "Čo od nás chcete, čo my nemôžeme cestovať, čo sme iní, alebo čo?"
Rómovia pôsobili čisto a boli dobre zaodetí, čo naznačovali, že sa v krajine zdržali dlhší čas: "Bol som tam tri roky a týždeň pôjdem zas," povedal nám otec dvoch detí, ktorý ďalej prezradil, že si nesie domov zarobené peniažky, ktoré vloží do nemenovanej nebankovej inštitúcie (pretože dom už má).
Na otázku, či by mu nevadilo, že kvôli jeho výletu by Nórsko zaviedlo vízovú povinnosť pre Slovensko odpovedal: "Pre Rómov to nie je problém..." Dodal, že rodine nórske úrady vyplácali v prepočte na slovenské koruny 40-tisíc. "Je to málo, nie je to nič, poznamenal."
Ostatní Rómovia reagovali iba na otázky, či pri vysťahovaní im tamojšie úrady porušili ich ľudské práva. Každý z nich súhlasne prikývol, konkretizovať v čom už povedať nevedel nik. Neúspešní azylanti však dobre vedia o prípade Čonkovcov z Košíc, ktorí v spore pre poškodenie svojich práv s Belgickom vysúdili 10-tisíc eúr, čo sa dozvedeli z nórskych médií.
Autobus a mikrobus, do ktorého Rómovia na letisku rýchlo nastúpili, ich rozviezli do pôvodných domovov. Podľa našich informácií navrátilci pochádzajú z Humenného, Michaloviec a okolitých obcí.
Ako sme už v Korzári informovali prvá jedenásťčlenná skupina priletela z Nórska do Košíc v stredu 20. februára, pričom Nórske úrady zaznamenali v tomto roku 165 žiadateľov o azyl zo Slovenska.
Podľa TASR vo februári požiadalo o azyl v tejto krajine 122 Slovákov, všetky žiadosti však boli zamietnuté. V reakcii na prílev azylantov tam zaviedli zrýchlený mechanizmus vybavovania žiadostí. Tento proces zvyčajne netrvá dlhšie ako týždeň. Po zamietnutí žiadosti posielajú azylantov späť do vlasti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
