ojazdené auto. Sľúbil som mu, že áno, a slovo som dodržal. Obstaral som mu "žiguli" za 15 tisíc korún. Po nejakom čase mi ho však vrátil s tým, že ho nechce, lebo má prerazené výrobné číslo. Chcel nejaké iné auto, lenže je som mu ho už nezohnal a preto som navrhol, že mu budem dlh postupne splácať. Odišiel som do Ostravy a on medzitým navštívil moju mamu spolu s nejakými chlapmi. Ukazoval jej pištoľ a odkázal mi po nej, že ma zastrelí…" vypovedal pred vyšetrovateľom Aladár D.
Odvtedy uplynulo vyše päť rokov. Svedok si už podrobnosti incidentu, ku ktorému došlo 10. augusta 1996 v bloku na Murgašovej ulici v Michalovciach podrobne nepamätal, preto požiadal, aby predseda senátu Krajského súdu v Košiciach, jeho výpoveď prečítal. Uviedol v nej nasledovné: "V ten deň prišiel za mnou Vladimír T. s taškou na pleci. Zavolal ma, že chce so mnou hovoriť a šiel do suterénu, kde sú pivnice. Ja som ešte len schádzal po schodoch za ním, keď ma zrazu zdrapil a hodil o dvere výťahu. Pritlačil ma k nim kolenom, ľavou rukou ma chytil za krk a pravou mi priložil k hlave a neskôr k srdcu zbraň… Povedal mi: ´Tu skapeš, ty degeš, viac už von nevyjdeš!´ Potom zaznel výstrel, ale skôr ako sa to stalo, som mu chytil rukou hlaveň zbrane a stihol som ju odtlačiť, alebo strhnúť nabok. Bola to silná rana, ale bolesť som ešte necítil…" Aladár okrem iného uviedol, že krátko po streľbe sa objavil na schodoch Jaroslav F. a kričal na Vladimíra T., čo to spravil. Ten mu priložením prsta na ústa naznačil, že má byť ticho a zdúchol.
Aladár skončil v nemocnici, ale vďaka tomu, že sa mu podarilo zbraň strhnúť nabok, výstrel nezasiahol orgány dôležité pre život, ale spôsobil mu len priestrel ľavej hrudnej steny a zlomeninu piateho rebra. Zo zranení sa liečil dva týždne. To sa však strelec nedozvedel. Poháňaný strachom, že Aladára usmrtil, utekal domov a zbavil sa zbrane. Zbalil si najnutnejšie veci, zobral osobné doklady a peniaze a ešte v ten istý deň odcestoval do Košíc, odtiaľ cez Maďarsko do Talianska a na istý čas zakotvil v Grécku. Tam si zaobstaral falošný slovenský pas na meno Vladimír G. a vodičák. S týmito dokladmi prešiel viacero hraničných priechodov. Odňali mu ich až v septembri 1997 na rakúsko-nemeckom priechode vo Walsenbergu. Skúsenosťami ostrieľaný Michalovčan sa chvíľu pretĺkal ako vedel a o necelé dva roky si vo Viedni zaobstaral nové falošné doklady na meno Alojz J.
S nimi sa potuloval po Slovensku až do 4. júna 2000. Po vlámaní do stupavskej krčmy, z ktorej si odniesol liter Becherovky, rôzne značky cigariet a takmer 9 tisíc korún, ho čapli policajti. Vedel, že je zle a tak neváhal na nich namieriť zbraň, ktorú mal v nelegálnej držbe. Dvojici policajtov sa vyhrážal zastrelením, snažil sa ich odzbrojiť a zobrať im kľúče od služobného auta. Neuspel a skončil vo väzbe. Po zistení jeho skutočnej totožnosti, došlo k účtovaniu. Prokurátor ho obžaloval z piatich trestných činov, z pokusu o vraždu, falšovania a pozmeňovania verejnej listiny a úradnej pečate, z krádeže, útoku na verejného činiteľa a nedovoleného ozbrojovania.
"Ja som Aladára D. nechcel zabiť. Bola to nešťastná náhoda. V ten deň sme sa stretli, lebo mi dlhoval peniaze. Zavolal ma do suterénu a ukázal mi tam prerobenú perkusnú zbraň, s komorou na jeden náboj. Povedal, že mi ju dá ako protihodnotu za peniaze čo som mu zaplatil za auto. Obzeral som si ju a on mi navrhol, aby som si ju vyskúšal. Odovzdával som mu ju s tým, aby mi predviedol on, ako strieľa. Chytil ju za hlaveň a pritiahol k sebe. Zaznel výstrel, ktorý ho zranil. Boli sme z toho obidvaja šokovaní… Zdvihol som zbraň, ktorá ležala na zemi, a keď som videl, ako sa okolo Aladára zhromažďujú Cigáni, v panike som utekal domov…," bránil sa pred súdom Vladimír T., ktorý unikal pred spravodlivosťou štyri roky.
Ani jeho obeť nezostala dlho sedieť doma. V auguste 1997 Aladár vycestoval do Anglicka, kde požiadal o azyl. Získal ho na základe tvrdenia, že doma je ´rasisticky´ prenasledovaný. Domov sa vrátil v januári 2000 a o pár mesiacov neskôr ho nasledoval, ibaže v putách, aj strelec Vladimír T. Až potom mohlo dôjsť ku konfrontácii tých dvoch. A vyšetrovateľ sa nestačil diviť. Aladár totiž zmenil výpoveď a tvrdil, že k výstrelu došlo nešťastnou náhodou, že Vladimír ho nechcel zastreliť.
Po prečítaní tejto výpovede a otázke predsedu senátu, ktorá výpoveď je vlastne pravdivá, Aladár vyhlásil, že tá prvá, ktorú urobil po tom, čo bol postrelený. "To bolo tak pán sudca, keď som sa vrátil z Anglicka, vyhľadali ma dvaja muži a povedali mi, že ak nepomôžem Vladimírovi T., bude so mnou zle. Presne mi povedali, čo mám hovoriť. Zľakol som sa a tak som s tým súhlasil a pri konfrontácii som hovoril to, čo chceli… Potom som chcel ujsť do Čiech, ale na moravsko-slovenských hraniciach ma policajti vytiahli z vlaku, že je na mňa vydaný zatykač. Predviedli ma do Košíc na políciu a tam mi vyšetrovateľ povedal, že ma bude stíhať pre krivú výpoveď. Chcel, aby som vysvetlil, prečo som zmenil výpoveď. Pochopil som, že som sa stal obeťou intríg a povedal som, že pri výstrele, ktorý ma zranil, nešlo o nešťastnú náhodu, a že pravdivá je moja prvá výpoveď," uviedol pred senátom Aladár.
K zmeneným výpovediam poškodeného sa vyjadrila aj znalkyňa z odboru psychológie, ktorá ho vyšetrila. Podľa jej zistení, Aladár zmenil výpoveď pod vplyvom strachu z vyhrážok. Psychologička zdôraznila, že pri opise priebehu kritickej situácie, bol značne rozrušený, vyskakoval, gestikuloval rukami, akoby to všetko opäť prežíval. Keďže nemá sklon klamať, javí sa ako pravdivá pôvodná výpoveď poškodeného. Tú navyše potvrdili v prípravnom konaní aj dvaja svedkovia prítomní v blízkosti miesta činu. Senát ich bude musieť vypočuť. Aladár sa totiž na záver pojednávania postaral o ďalšie prekvapenie, keď na jednoduchú otázku, či ho chcel obžalovaný zastreliť, a či na neho niečo kričal, povedal: "Keby ma chcel zastreliť, tak ma zastrelí. Je pravda, že kričal, veď bol na mňa najedovaný kvôli peniazom… Pojednávanie bolo odročené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
