Závaterníkom). Bol ozaj ukážkový, ako z veľkej knihy. Ani inak sme preto pozápasový rozhovor nemohli začať.
Trafili ste to parádne, klobúk dolu.
"Ďakujem."
O nacvičenosti asi nemôže byť reči, ale zakričali ste si s Júliusom Lelkešom, keď z pravej strany odcentroval Roman Štrba?
"Viac-menej sme si zakričali. Vystrelil som z prvej a podarilo sa to."
Takže gól mesiaca bude mať košický podpis?
"Neviem, či to bude gól mesiaca."
Pamätáte sa, kedy ste naposledy strelili taký parádny gól?
"Vau. To už bolo veľmi dávno, minimálne rok."
Podľa toho, ako vám sadla lopta na nohu, hneď ste vedeli, že je na dobrej ceste?
"Nie. Trochu som ju tlačil očami."
Ste novým kapitánom mužstva. Z 18 hlasov ste získali 15. Zrejme vás to potešilo...
"Určite, dostal som dôveru od chlapcov a to sa vždy cení. Hlasovanie bolo tajné."
Komu ste dali vy svoj hlas?
"Sám sebe som nedal hlas. Opakujem bolo to tajné."
Ale niekto ešte musel dostať hlas, takže, aké bolo poradie?
"Bol tam Rado Zabavník a mám taký dojem, že i Rasťo Tomovčík. Poradie hlasov však teraz nie je veľmi dôležité."
Kondícia?
"No. Ťažko povedať, išlo o prvý zápas, prakticky sa súťaž len rozbieha, takže uvidíme. Dôležité bude ako ja i celé mužstvo vydržíme v ďalších náročných zápasoch."
Ste sklamaný z remízy?
"Ťažko povedať. Prvý polčas bol z našej strany veľmi dobrý, v druhom sme sa nechali trochu zatlačiť, dostali sme i lacný gól, ktorý nás dal trochu do kolien. Nakoniec bola remíza. Možno spravodlivá, možno nie. Z našej strany nebol výkon nejaký zlý, nasadenie i bojovnosť nechýbali. Sme však také mužstvo, že zo dňa na deň prídu dvaja-traja noví hráči, takže nie je času na zohratie sa. Nie je to nejaká výhovorka, ale musíme čo najviac zápasov odohrať v optimálnej zostave, aby sme to dostali do krvi a hlavne, aby sme zápasy, ktoré máme tak dobré rozbehnuté do prestávky, uhrali minimálne na 2:1."
Tréner Erik Bogdanovský povedal, že mužstvo sa zľaklo víťazstva.
"Neviem, či sa to dá presne takto povedať. Keby sme vydržali ešte desať minút v II. polčase, tak verím, že Púchov by trochu psychicky odišiel. Hostia sa totiž nemohli dostať do vyloženej šance. Darmo, že mali územnú prevahu, ale nevypracovali si príležitosť. Keď, tak po našich chybách."
Možno nechýbalo ani tých 10 minút, ale stačilo, keby Július Lelkeš premenil tutovku...
"Alebo tak. Za stavu 2:1 sme mali vyloženú šancu. Určite by sme my dostali krídla."
Preratávali ste už v šatni, ako by mohla vyzerať tabuľka, keby ste uhájili víťazstvo?
"Stratili sme dva body. Je to jednoduchá matematika. Do Dubnice by sme v ďalšom kole išli oveľa v lepšej psychickej pohode. Dubničania by doma museli za každú cenu vyhrať, aby sme im veľmi neodskočili, respektíve, aby to neostal rozdiel siedmich bodov. Musíme si veriť v Dubnici. Veď ostatné mužstvá nie sú oveľa lepšie. Mohli sme to vidieť i na príklade Púchova. Možno majú kvalitu navyše, ale mi to môžeme kompenzovať zasa zvýšenou bojovnosťou."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
