Priviezlo ho Divadlo VHV Vladimíra Hurbana Vladimírova z juhoslovanskej Starej Pazovy. Naši krajania ho zahrali v rýdzej slovenčine a režisér Miroslav Benka doň pretavil aj zmiešané pocity z vojnových udalostí nedávnej Juhoslávie.
"Nechceme o tom, čo sa u nás stalo, rozprávať. Rany sú čerstvé. Všetko nájdete v predstavení," povedal mi pred jeho začiatkom Alexander Bako, predstaviteľ notára Širického. On sám bol vo vojnovom konflikte niekoľkokrát regrutovaný. Nikomu sa nechcelo odpovedať na otázky týkajúce sa vojny. "Prišli sme sem teraz hrať divadlo. Hovorme radšej o umení," zaviedla reč inam vedúca súboru Katarína Verešová.
Pri neformálnom stretnutí vo foyer divadla novinárom porozprávala históriu Divadla VHV, ktoré patrí k najlepším amatérskym súborom v Juhoslávii. V blízkej budúcnosti by sa chcelo sprofesionalizovať.
Pozorne načúvala aj doktorka Eva Pichaničová z Košíc. Pozvali ju zástupcovia košického divadla ako priameho potomka Boženy Slančíkovej-Timravy. Jej stará mama bola totiž sestrou spisovateľky. Táto udalosť ju milo zaskočila. "Som strašne šťastná, že sa niekto ujal inscenovania diela mojej pratety. Dnes už ide o veľmi záslužný čin," povedala.
Režisér predstavenia Miroslav Benka objavil novelu Hrdinovia v deväťdesiatych rokoch ako dramaturg v žilinskom divadle. Našiel tu zázemie pri úteku pred vojnovým konfliktom. Po návrate sa rozhodol naštudovať ju s pazovskými hercami.
Šnúrou po slovenských mestách sa začali oficiálne oslavy storočnice nepretržitej činnosti Divadla VHV. Hercov ešte očakáva Prešov, Bardejov, Púchov a Divadlo SNP v Martine, s ktorým majú niekoľkoročnú spoluprácu.
Tradíciu staropazovského divadelníctva začal písať stredný syn Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý tu bol kedysi evanjelickým kňazom. Vladimír Hurban Vladimírov bol tiež slovenským dramatikom. Od začiatku až do svojej smrti napísal vyše tridsať hier. Umrel v roku 1960.
O histórii Slovákov v Starej Pazove hovoril Ján Záborský. "Prvá zmienka pochádza z konca 18. storočia. Prichádzali sem z Vojvodiny a priniesli so sebou dokonca vlastných kňazov. Pred 80 rokmi založili v našom meste slovenskú evanjelickú cirkev. Dnes máme 30 000 obyvateľov, z toho 7 000 Slovákov. Nažívame v zhode a porozumení. Žiaľ, máme už len jednu základnú školu s 360 žiakmi, kedysi boli dve. Začiatkom 60. rokov sme mali 1 100 žiakov, Slovákov," priblížil históriu Starej Pazovy Ján Záborský.
Ako dodal, narastajúca asimilácia ich znepokojuje. Slováci sú vraj v Juhoslávii na prvom mieste v počte zmiešaných manželstiev. Prichádza však vraj aj k úplne opačnej asimilácii. "Niektorí Srbi a Chorváti, keď si vezmú Slovenku, začnú rozprávať po slovensky. Ich príslušnosť prezrádza už iba koncovka priezviska -ič. Slováci sa navyše môžu pochváliť, že poslovenčili dokonca Maďarov, ktorí sa tu usadili."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
