po návrate domov mu to diváci osladia. Už vystúpenie na Slovane uvoľnilo emócie v hľadisku a každý dotyk s pukom Šechného či Töröka sprevádzalo piskotom, nadávkami, invektívami. Nechýbali ani transparenty ironizujúce zástoj Zvolenčanov v olympijskom výbere. Najľahšie je niekoho zhodiť, ponížiť, vyliať si na ňom zlosť. Nuž, nie je čo závidieť jednotlivcom, ktorí - zdá sa - ako keby mohli za všetko to utrpenie, ktoré sme registrovali pred pár dňami. Je totiž dosť takých, ktorí vinia rovnaké osoby a spomínajú tie isté mená. Hráči Zvolena sú neraz terčom posmeškov. Boli by však iba vtedy srandovné, keby to nebolo vážne a neničilo ľudskú dôstojnosť adresátov. Pokúsili sme sa vžiť do roly "postihnutých", ktorí vedia, že tento kríž amerického zlého sna si budú niesť so sebou ešte veľmi dlho. Šport - to nie je len sláva a úsmev, ale i potupa a vnútorná dráma.

Terčom ventilovania zlosti a frustrácie sa stal i východniar Richard Šechný (na fotografii) hájaci farby obhajcu titulu. Možno si ešte viac znepriatelil ľudí i tým, že nechcel bezprostredne hovoriť o vystúpení na ZOH po návrate na Slovensko. Dalo sa to ale pochopiť. Aj pre nás si nechal časový odstup, aby sa dostal nad vodu a utriedil si myšlienky. Celkom si však hlavu i tak nevyčistil. To ešte potrvá. "Ešte je to stále všetko čerstvé, minimálne do konca sezóny zážitky budú so mnou stále lomcovať," vydral zo seba prvé slová obrovitý útočník a položil si rečnícku otázku: "Čo iné mi zostáva, len sa cez to preniesť."

Možno by sme nemali byť v budúcnosti takí optimisti, aby sme nemuseli neskôr hľadať lieky na upokojenie nervov. Všetko sa zrútilo ešte skôr, než sa vlastne začalo - v dueli s Nemeckom. "Na každom turnaji veľa urobí vstup. Ten je rozhodujúci pre naladenie sa, získanie sebadôvery a lepšej hernej istoty." V našej súťaži patrí Šechný medzi tých, ktorí sú viditeľní v každom dueli. Lenže kto je doma lídrom, na takomto fóre sa môže i stratiť. To bol i jeho prípad. Nehral to, čo si predstavoval, neoslnil a jeho hokejové dielko bolo naozaj menej výrazné. V niektorých momentoch i chabé. "Nebolo to podľa mojich predstáv, azda iba v úvodnom stretnutí sa mi hralo ako-tak. Keď sa obzerám spätne za dianím, tak prichádzam k tomu, že ako tretia päťka sme nechodili na presilovky a oslabenia, no vo Zvolene sme navyknutí, že sme stále na ľade. To je iný pocit, keď hokejista je neustále v kontakte s pukom. V Salt Lake City som vysedával na striedačke aj niekoľko minút v kuse. Nepovedal by som, že som nemal dôveru trénera, proste viac veril prvým dvom formáciám. Tak je to všade a vždy." Richard nastupoval na zápasy s Törökom a Pardavým, neskôr posledne menovaného nahradil Bartečko. Hráč Atlanty mu viac pasoval. "Lenže to už sme nastúpili na zápas s Rakúskom, ktorý nič neriešil z hľadiska naplnenia ambícií."

Hoci Amerika je ďaleko, zlé zvesti sa šíria aj cez more veľmi rýchle. Okamžite sa extraligisti dozvedeli, akí sú... Internet im prinášal samé "potešujúce" odkazy. Izolovať sa od nich nedalo. "Boli sme na tom psychicky zle, vedeli sme, čo sa hovorí na Slovensku a čím nás častujú fanúšikovia. Na nástenke viseli názory, ktoré deptali, ubíjali aj posledné štipky chuti. Vedeli sme všetko." Pravdaže, úroveň extraligy sa nedá porovnávať s NHL, jej kvalita pokrivkáva. Keď aj v nej niekto výkonom trčí, nemusí to veľa znamenať. Navyše, ak mu chýbajú podobné náročné príležitosti na brúsenie predností v silnej medzinárodnej konfrontácii.

Keby dakto R. Šechného ovalil výčitkami, že sklamal, čo by mu na to povedal? "Tréneri nám jasne povedali, aby sme hrali na remízu, na 0:0 vo vzájomných mikrosúbojoch. To znamenalo hlavne nedostať góly. Ťarcha údernosti bola rozložená na prvú a druhú päťku. V takýchto dueloch veľa robia presilovky,. Mali sme ich s s Nemcami dosť a nič z toho, dokonca sme nevystrelili ani na bránku." Rišo bol na ľade v tomto súboji akurát vtedy, keď sme pri oslabení inkasovali druhý raz. Jeho bilancia s Lotyšmi bola vyrovnaná - 1:1. "Potom ma Ján Filc stiahol, namiesto mňa nasadil Kapuša. Vyčítal mi druhý faul, ktorý bol zbytočný - v strednom pásme. Chcel som protihráčovi vypichnúť puk, on zacítil hokejku medzi nohami a prehodil sa cez ňu. V zápase s Rakúskom sme potom boli už hotoví, už som ani nemal túžbu vôbec nastúpiť. Keby to bolo možné, najradšej by som sa niekde zašil, odcestoval preč. Bol som na dne, zdeptaný. Keby som aj mal možnosť zasiahnuť do hry proti Francúzom, neviem, či by som to neodmietol. Keby bola letenka vybavená na skorší termín, spakoval by som sa a vrátil sa späť."

Slová vedia raniť, hlavne ak idú do éteru a vypočujú si ich státisíce divákov. "Komentátor v televízii navodil takú atmosféru, že sme svoje mikrosúboje prehrali 1:4. Neviem však, odkiaľ to vzal. Na to sa nabalili ďalší kritici a už sa to viezlo. Vyzeralo to nakoniec tak, že Kapuš, Török a ja sme spôsobili, že sa nepostúpilo do hlavného turnaja." Východniar sa ale vyhovárať nechcel, aj on si uvedomil, že mal podiel na prepadáku. Zrejme tiež podľahol, tak ako iní, ilúzii, že sa nič nemôže nepredvídané stať a nezostaneme pred bránami hlavného turnaja. "Tlak, ktorý vznikol, mi tiež neprospel." Hráč, ktorý vie u nás atakovať výrazne gólmanov a obrancov, v ofenzíve veľa toho nepredviedol. Proti Lotyšom mal jednu možnosť, v dueli s Rakúšanmi nastrelil žŕdku. To bolo asi tak všetko, ak máme na mysli koncovku. Na Nemcov ani on nenašiel recept. "V presilových hrách bolo viac priestoru, ale vtedy som nemal možnosť vykorčuľovať. Súperenie s Lotyšmi bolo špecifické. Boli fázy, keď sa nehralo v plnom počte, dlhšie som bol mimo hry, vychladol som a nejaký čas zase trvalo, kým som sa dostal do tempa."

Športovec, ktorý o niečo podstatné bojuje, by mal byť pripravený na všetky okolnosti a nápor na psychiku. Veď predsa R. Šechný hral zopárkrát aj o majstra v drese Košíc či Zvolena, mal by byť odolný voči takýmto vplyvom. "To sa nedá porovnávať, olympiáda je olympiáda. Udalosť, ktorá je raz za štyri roky, no na druhej strane pre mnohých možno raz v kariére."

Niekedy sa zdalo, ako keby na striedačke nebola vyhecovaná atmosféra a zachmúrené mĺkve pohľady nesvedčali odhodlaným junákom. Našiel sa niekto, kto vedel vyburcovať, bol vôbec dobrý koučing trénera? "K tomu sa nehodlám vyjadrovať:" Keby to vyšlo, bol by pokoj. Variácie so slovíčkami sú ale zbytočné. Myšlienka možno nebola zlá ani s dopĺňaním kádra, ale nedotiahla sa, nerealizovala do konca. "Kto čakal na zakopnutie, ten si dôvod na bitie nás, hráčov, nájde vždy. Som skormútený z toho, ako nás daktorí obviňujú, že pár extraligistov spôsobilo katastrofu slovenského hokeja. Vyzerá to niekedy tak, že neúspech je najľahšie hodiť nás, čo hráme doma."

Pravdaže, po tme príde aj svetlo. I R. Šechný sa určite neskôr poteší, ak dostane ešte pozvánku do reprezentácie, hoci musí najprv preklenúť krízu. "Verím, že do play off sa už zbavím kompletného závažia v duši, ktoré po olympiáde ešte nosím so sebou. Potom to bude už ľahšie." Vstať sa dá aj z popola, ako vieme z mytológie. Treba naozaj vstať a ísť, hoci doráňaným niet čo závidieť. Možno však po čase bude o to krajší triumf, ktorý si ešte priaznivci hokeja vychutnajú a spolu s nimi tí, ktorí sa oň teraz usilovali, no nedočiahli naň. Každý koniec má však aj svoj začiatok a naopak. Na to nemožno zabudnúť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.