Bohemians sa vedenie Sparty dohodlo na prestupe ľavého obrancu Pavla Mareša. Ten stál 8 miliónov korun. Prestupy Lubomíra Blahu a Vladimíra Malára (na fotografii vľavo) zo Starého Města prišli Spartu dohromady na 11 miliónov korun. Pri ich ďalšom predaji dostane moravský klub 10 percent z ceny. Práve s posledne menovaným sme sa pozhovárali. Nie náhodou. Fanúšikom na východe Slovenska meno Malár nie je neznáme. V roku 1998 totiž obliekal superligový dres BSC Jas Bardejov. Hornošarišania sa určite pamätajú na rýchleho útočníka, ktorý sa pomerne rýchlo stal miláčikom tribún. V tom čase prišli do Bardejova tri posily z moravského klubu Tatran Poštorná - brankár Jiří Bartoš, stredopoliar František Myslík a útočník Vladimír Malár. Tejto trojici sa pod vedením trénera Dušana Radolského podarilo zachrániť najvyššiu súťaž pre Bardejov a postupne sa hráči rozutekali. Konkrétne Malár sa vrátil do Poštornej, neskôr prestúpil do Starého Města a odtiaľ pol sezóny hosťoval v Slavii Praha. Vrátil sa späť do St. Města a v zime spolu s Blahom prestúpil do pražskej Sparty. Vrtký len 176 cm vysoký V. Malár oslávil vo februári 26 rokov a koncom januára sa tešil z narodenia syna Lukáša. Mimochodom v Prahe sú jeho susedmi Slováci Rastislav Michalík a Peter Babnič.

Prekvapil vás záujem Sparty?

"Samozrejme. Mne by vlastne o pol roka vypršala zmluva so Synotom a bol som rozhodnutý, že chcem skúsiť niečo iného. Najradšej v klube, ktorý hrá v európske poháre. Čakal som ponuky, prišlo ich asi päť, práve i od ambicióznych klubov a zrazu z ničoho nič mi volal manažér Zdeněk Nehoda, ktorý mi oznámil, že by ma chcela Sparta. Samozrejme opýtal sa ma, či by som s tým súhlasil. Pochopiteľne, Sparta sa neodmieta a dal som súhlas k rokovaniam. Síce to trochu trvalo dlhšie, pretože Synotu sa najprv zdala ponuka Sparty nízka. Nakoniec sa dohodli a som rád, že mi nerobili nejaké problémy. Zmluvu so Spartou som podpísal do 30. 6. 2005."

Keď ste hosťovali u najväčšieho rivala Sparty v Slavii ukázali ste sa vo výbornom svetle. Zošívaní vás chceli na prestup, no Synot vraj požadoval 30-miliónové odstupné. Je to pravda?

"Nie je. Situácia bola taká, že som išiel na polročné hosťovanie s opciou, s tým, že ak potom bude mať Slavia záujem, rovnako i ja, mohol by som tam prestúpiť za 10 miliónov. Čakal som, ako to všetko dopadne. Naopak, Synot šiel ešte s požiadavkami dole, Slavia stále špekulovala a nakoniec to skončilo tak, že vtedy kúpili bratov Došekovcov a ja som zostal v Starom Měste."

Teraz ste však už v Sparte, kde ste prestúpili s Blahom za 11 miliónov. Vy ste stáli 8 miliónov a Blaha tri. Odstupné sa teda takmer zhodovalo s tým, ktoré chcel za vás Synot od Slavie...

"Dá sa to povedať. Synot zišiel na 8 miliónov a išiel aj nižšie s tým, že by sa to kompenzovalo nejakými percentami pri mojom ďalšom predaji. Slavia však vtedy nebola ochotná tento transfer uskutočniť."

V Slavii ste hrali pod vedením trénera Hřebíka. Ten v súčasnosti kaučuje Spartu. Ako na vás pôsobí teraz v Sparte?

"Myslím si, že sa odvtedy nezmenil, je stále rovnaký, ale myslím si, že na mňa je teraz trochu prísnejší. Keď som pred tým prišiel do Slavie, tak neočakával odo mňa, že by som mohol až tak vyletieť. Teraz ma už predsa len pozná, takže je na mňa o niečo prísnejší. Inak sa nezmenil ani spôsob hry, ktorý začal praktizovať v Slavii, no vtedy sa s ním rozlúčili, preto nemal priestor, aby mohol dokázať v Slavii to, čo dokázal v Sparte."

Sparta dopísala na súpisku Ligy majstrov tri mená. Vaše tam chýba...

"Samozrejme, som z toho sklamaný. Bola by chyba, keby som nebol. Zasa na druhej strane, keď som išiel do Sparty, vôbec som s tým nerátal, lebo som hral za Synot v Intertoto Cupe a už vtedy sa špekulovalo, že tým pádom nebudem môcť hrať v Lige majstrov. O tej šanci hrať v Lige majstrov mi povedal tréner Hřebík na tréningu. Nakoniec to dopadlo tak, že ma nezapísal na súpisku. Bohužiaľ, musím to tak brať, že útočníkov bolo dosť a nebola teda potreba ich dopisovať."

Raz ste spomínali, že najlepší zápas za Synot ste zohrali práve proti Sparte. Trochu paradox, nie?

"Určite. Pamätám si, že vtedy prišlo veľmi veľa ľudí na Spartu. Odvtedy vari taká návšteva ani nebola. Mne sa podarilo streliť gól a vyhrali sme 2:1. Bol to veľký zápas nielen môj, ale celého mužstva, lebo nad Spartou sa nevyhráva každý deň."

Aké bolo prijatie v Sparte? Predsa len je to klub na inej úrovni, ako Synot.

"Samozrejme, rozdiel najmä v zázemí je obrovský. Môžem povedať, že som bol milo prekvapený, ako nás prijali chlapci v Sparte."

Pochádzate so Slovácka. Priniesli ste si do Prahy i tradičný slovácky kroj?

"Nemám (smiech). Ani som ho nenosieval, na to boli iní experti u nás."

A spoluhráči na Letnej nepodpichovali?

"Nie. Dokonca si myslím, že možno ani nevedia, že je u nás taká tradícia."

V Starom Měste vládla rodinnejšia atmosféra, ako v Sparte. Ako by ste charakterizovali atmosféru v Bardejove?

"Myslím si, že podobná ako na Slovácku na Morave. Rodinná a príjemná. Neboli až také veľké tlaky, ako na Sparte, že sa musí stále vyhrávať."

Skúste si zaspomínať na váš príchod do Bardejova. Ako sa udial?

"Jirka Bartoš a Franta Myslík prišli už na zimnú prípravu, kdežto ja som prišiel dva týždne pred začiatkom ligy. A ako som sa tam dostal? Vtedy odchádzal do Austrie Viedeň útočník Hriňák. Bardejov hľadal útočníka a Jirka s Frantou sa asi zmienili o mne a prezident Hvišč ma kontaktoval, či by som nemal záujem to skúsiť. Keďže Poštorná mi nerobila problémy, lebo po polovici druholigovej súťaže nemala problémy so záchranou a ani ambície postúpiť, povedali mi, že by nebolo zlé zahrať si v najvyššej súťaži, tak ma pustili na polročné hosťovanie."

V Bardejove ste hrali pod vedením trénera Radolského. Ten sa zhodou okolností stal v zime kormidelníkom Starého Města. Veľa nechýbalo a opäť by ste boli spolu.

"Svet je malý, neustále sa to krúti. Keď prišiel do Starého Města išiel som sa tam pozrieť a spolu sme hovorili. Samozrejme, že sme spomínali i na Bardejov."

Aké sú vaše spomienky?

"Určite príjemné. Bol to ďalší schodík na ceste, že som teraz v Sparte. Dostal som šancu hrať v najvyššej súťaži a som za to veľmi vďačný. Vtedy bolo hlavnou úlohou zachrániť sa a som rád, že sa nám to podarilo. Aj prispením mojich dvoch gólov."

Fanúšikom ste ostali v pamäti. Radi na vás spomínajú. Ale nielen oni. František Hvišč, vtedajší prezident klubu, povedal, že ako jediný mu doteraz posielate pohľadnice. Svojím vystupovaním ste si získali veľa priaznivcov.

"Samozrejme, pozdravujem ho. Musím povedať, že i pán Hvišč sa ku mne zachoval férovo, vždy bol usmievavý a veľmi ústretový. Veľmi rád naňho spomínam."

Čo vám tak najviac utkvelo v pamäti počas polročného pôsobenia na východnom Slovensku?

"Samozrejme na prvý štart v superlige. Veď rok pred príchodom do Bardejova som hral okresnú súťaž za Sokol Hrušky! Ani sa mi neprisnilo, že za rok budem hrať najvyššiu slovenskú súťaž. Spomínam si i na prvý gól a na oslavy, keď sa nám podarilo zachrániť Bardejov. Dokonca čo-to som pochytil i z jazyka, ale teraz som už všetko zabudol."

Keď sme už spomenuli Sokol Hrušky a okresnú súťaž, dá sa povedať, že ste synonymom rozprávkovej hviezdnej kariéry. Veď za päť rokov sa dotýkate Ligy majstrov.

"Hviezdna ani nie, skôr strmá. V Sparte mám spoluhráča, ktorý je v tomto smere ešte strmejší Lukáša Hartiga. Ten hral sa Sokol Býchory a do Ligy majstrov sa dostal ešte rýchlejšie ako ja."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.