pobočky Sporoinvestu a. s. je nalepené vyhlásenie spoločnosti, v ktorom hovoria o smere svojich finančných aktivít a tvrdia, že všetky investičné spoločnosti vkladatelia nemôžu hádzať do jedného vreca.
Situáciu vzniknutú po zatvorení pobočiek Horizontu a B.M.G. Invest v ňom Sporoinvest prirovnáva k pádu Devín banky, kedy tiež občania neprestali vyberať vklady v ostatných bankách. Spoločníkom však podľa zmlúv dávajú možnosť dohody. V prípade okamžitého výberu vkladu prichádza odchádzajúci spoločník o tridsať percent vkladu a nárok na úroky.
Tlačivo o dohode je postavené na strate dôvery v nebankové inštitúcie zo strany spoločníkov. "Chceme nejakú zábezpeku, niečo, čomu budeme môcť veriť, keď im peniaze necháme. AGW ponúka akcie," rozhorčovala sa ráno dôchodkyňa, ktorá už oplakala vklad v Drukose.
Väčšina ráno oslovených nevedela, či sa dohodnú o ukončení spoločenstva, alebo dajú Sporoinvestu šancu. "Keď zmluvu zruším, ostane im tridsať percent, keď tak urobia všetci aj tak to bude pre nich výhodné," uvažoval nahlas jeden z prítomných.
Situácia v prešovskom Sporoinveste sa zmenila popoludní. Dvere do priestorov už boli zamknuté a tichí spoločníci sa tlačili vonku. Dnu ich púšťali po jednom a vypúšťali cez zadné dvere. Oslovení už takmer jednotne zastávali názor: "Chceme si zachrániť aspoň niečo z našich vkladov."
AGW, ktorá zastavila prijímanie i vyplácanie vkladov, sa rozhodla vklady klientov kryť akciami. V rade pred prešovskou pobočkou sme sa dozvedeli, že akciám klienti neveria. "Čo s nimi budeme robiť," pýtajú sa.
"Mne je nesmierne ľúto každého občana, ktorý takto zainvestoval svoje peniaze, alebo naletel podvodníkom," povedal na tému nebankových inštitúcií včera v Bardejove premiér Mikuláš Dzurinda. "Na strane druhej chcem však zopakovať, že to čo sa udialo je len záležitosťou príslušných firiem a ľudí, ktorí im zverili svoje peniaze." O prípadnom odškodnení týchto ľudí Dzurinda povedal, že si mali uvedomiť, že peniaze v nebankových inštitúciách nie sú zákonom garantované a chránené. "Len ak by sa ostatní ľudia chceli poskladať na straty tých, ktorí riskovali." Tiež zdôraznil, že päť týždňov vláda v roku 1999 zo štátnych peňazí platila reklamu v televízií aj denníkoch a varovala občanov pred rizikami investovania peňazí do takýchto inštitúcií. Na otázku, či nepoškodí meno Slovenska, keď sa občania obrátia so sťažnosťou do Štrasburgu, Dzurinda uviedol: "Nemyslím si, veď aj v Spojených štátoch i ďalších krajinách s rozvinutou demokraciou dochádza ku krachu veľkých korporácií."
O právnej norme, ktorá by občanov pri investovaní chránila, predseda vlády uviedol: "Máme takúto právnu normu. Práve preto sme celé tri roky zužovali priestor. Od januára toho roku máme v platnosti nadštandardnú reguláciu takéhoto podnikania. Je to novela o cenných papieroch."
Autor: iva/meš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
