chcel zdržať hlasovania. Podľa jeho slov, predložený návrh nespĺňal jeho predstavy ani na 50 percent. Hlasoval z jediného dôvodu.
"Obávali sme sa, že ak HZDS nezahlasuje za, reforma školstva sa nenaštartuje. Podľa môjho názoru, ak sa aj zákon zavedie do praxe, najneskôr do dvoch rokov bude musieť byť novelizovaný, čo nie je dobré. Mali by sme už skončiť s legendami o bezplatnom školstve, ale povedať si otvorene, že nič nie je zadarmo. Nech platí ten, kto danú službu užíva," uviedol na okraj konštatovaní, že celá reforma školstva meškala už 1,5 roka a do parlamentu sa predložila až na sklonku účinkovania tejto vlády.
Neodpustil si tiež poznámku, že jeho 350 pozmeňujúcich návrhov v procese prípravy znamená rekord, aký nebol pri žiadnom zákone a napriek tomu sú k nemu výhrady. Netajil tiež, že zákon o vysokých školách sa vystupňoval do politického boja a pri jeho prijímaní bolo viac politiky, než účelovosti.
Najväčší stret záujmov jednotlivých politických subjektov bol pri otázke právnej subjektivity fakúlt. Pravica chcela ponechať právnu subjektivitu s tým, že ide o výdobytok revolúcie z roku 1989. "Napokon došlo vo výbore aj v parlamente k dohode s tým, že sa vytvoril akýsi kočkopes. Právna subjektivita ostala na vysokých školách, ale tie uzavrú s fakultami zmluvu, kde delegujú časť právomocí. Ústupok pravice bol v tomto opačnom kroku," vysvetlil poslanec J. Kužma.
K otázke odhlasovaného nespoplatňovania štúdia ani pri externej forme dodal, že ide o demagógiu, ktorú šíria ľavicové strany len preto, že to majú v svojom volebnom programe. Argumentoval, že školstvo bolo doteraz hradené z nepriamych platieb a každý občan prispieval na vzdelanie vysokoškolákov. "Napríklad aj Majského deťom, ktoré si mohli štúdium pokojne kúpiť. Poukázali sme na to, že nie je normálne, aby sme zo všeobecných daní platili štúdium všetkým študentom bez ohľadu na sociálne podmienky, či nadanie." Pripomenul, že až 30 percent všetkých študentov absolvuje vysokú školu externou formou, pričom doteraz platili okolo 10-tisíc korún za rok, hoci ich štúdium v skutočnosti stálo cez 100-tisíc korún. Odmietnutím platieb sa znova nezlegalizoval príjem školy a hrozí, že vysoké školy nebudú prijímať ani tých 30 percent externistov. Nehovoriac o tom, že učiteľov na tejto forme nebude mať kto a ako zaplatiť. "Tento kompromis nevyriešil problém financovania a pritom chceme, aby sa nám zvýšil počet študentov, kvalita vyučovacieho procesu a kompatibilita s krajinami Európskej únie. Naštartovaný proces môže skončiť na nedostatočnom financovaní."
Doterajšie platy "duševnej elity" národa prirovnal k platom šoférov električky v Bratislave s tým rozdielom, že tí mali ešte 50-percentný príplatok za výkony. To považuje za dôvod prečo na univerzitách pracovala len stredná a staršia generácia. Schválenie tarifných platov podľa tabuliek zdravotníkov teda považuje za jediný spoločný kompromis ľavice a pravice.
Dotkol sa tiež otázky zatrieďovania vysokých škôl do troch typov. Na štátne, čo je vojenská a policajná vysoká škola. Všetky ostatné sú verejné, ale súkromný typ na Slovensku zatiaľ chýba. "Všetky sú napojené na štátny rozpočet, ale v zákone je priestor aj na vytvorenie súkromnej školy. V Čechách ich je okolo 50, podobný model je v Taliansku a Francúzsku. U nás narážame na ten problém, že nie sme schopní vo všeobecnosti vyčísliť poplatok za štúdium," dodal.
Poslanci NR SR teda väčšinou hlasov zákon o vysokých školách schválili. Ich zriaďovateľom by mala byť podľa tohto zákona vláda SR, vrátane súkromných. Ani parlament nestratí vplyv, pretože ovplyvňuje schvaľovanie rozpočtu a môže korigovať pôsobenie jednotlivých škôl cez financovanie. Teraz všetko záleží od toho, či zákon prezident SR Rudolf Schuster podpíše.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
