ktorý pracovníčke benzínovej čerpacej stanice v Bidovciach, ktorú dobre poznal, pripravil 31. októbra 2000, krvavý kúpeľ. Pod zámienkou, že ide zaplatiť 300-korunový dlh za benzín, ktorý v ten deň natankoval, vošiel do predajne a v snahe získať peniaze z pokladne, napadol Helenu Š.
Zaútočil na ňu úlomkom pílového kovového listu dlhého 208 mm, širokého 30 mm a hrubého 1,6 mm, ktorý predtým zabalil do rukáva starého vlneného svetra. Bil a pichal ju ním po hlave a celom tele a neprestával napriek tomu, že sa bránila. Spôsobil jej šesť sečných rán na hlave s porušením lebečnej kosti, sečnú ranu na ušnici, na obidvoch lícach, krku, a v dolnej časti pravého predlaktia so zlomeninou lakťovej kosti, ako i sečné rany a zlomeniny na obidvoch rukách a ramene. Uvedené zranenia výdatne krvácali, čo viedlo k rozvoju šoku z vykrvácania a ohrozenia života poškodenej.
Podľa obžaloby prokurátora konanie Vladimíra H. smerovalo k usmrteniu pumpárky. Svoj čin nedokonal, pretože ho vyrušili zákazníci, ktorí prišli na čerpaciu stanicu. S peniazmi v hodnote 52 866 korún, nasadol do auta a odišiel do Košíc. Ukrýval sa, nemal odvahu ísť domov, no po troch týždňoch, keď už bol na konci so silami, sa ozval otcovi a prihlásil sa na polícii.
"Nechcel som jej ublížiť. Keď som zbadal otvorenú registračnú pokladňu a v nej peniaze, napadlo ma, že by som si mohol v nestráženej chvíli nejaké bankovky zobrať… To preto som predstieral, že nemám čím zaplatiť a vrátil som sa na pumpu neskôr. V aute som mal úlomok z listu pílky na kov. Zabalil som ho do rukáva starého svetra, ktorý som mal na utieranie palubnej dosky a vrátil som sa na benzínku. Zobral som úlomok z pílky, ale len na postrašenie pumpárky," tvrdil Vladimír H. O tom, čo robil potom, uviedol nasledovné:
"Pani Š. sa obrátila práve vtedy, keď som natiahol ruku do pokladne… Zľakol som sa, čo bude… Udrel som ju píly do chrbta. Potom sa mi zatmelo pred očami… Na to, čo sa stalo potom, sa vôbec nepamätám," vypovedal obžalovaný. Ako sme už písali, prepadnúť pumpárku sa rozhodol preto, že prehral na automatoch 5300 korún. Strach z toho, čo odnesie domov, ak ich z výplaty vráti, ho dohnal k nepremyslenému činu.
Hovorí pani Helena Š. "Stála som pri pokladni a on sa postavil tesne ku mne. Pozrela som na neho a on na mňa… Vsunul ruku do náprsného vrecka a vytiahol z neho nejaký predmet. Videla som zúbky, aj to, že je omotaný v tmavej látke… Začal ma ním biť po hlave. Bránila som sa, chránila som si hlavu rukami… Zvalil ma na zem, priložil mi ten predmet na krk, akoby ma chcel rezať, pichať, ale cítila som, že je tupý… Nedokázala som sa už brániť rukami, mala som ich už dolámané, a tak som len mykala hlavou zo strany na stranu..." Svedkyňa uviedla, že sa snažila útočníkovi vytrhnúť a dostať sa k signalizačnému zariadeniu. Podarilo sa jej to, ale nemala už dosť síl na to, aby privolala pomoc.
Medzitým ju útočník opäť zvalil na zem a rukou jej slabšie stlačil krk pod jazylkou, no vzápätí pocítia uvoľnenie. Nebola schopná sa postaviť, ale keď otočila hlavu, videla, ako sa Vladimír H. nakláňa nad otvorenou pokladňou… Keď odišiel, po bruchu sa dotiahla bližšie k dverám, ktoré nechal otvorené. Videla, že vonku, pri stojane číslo 5, stoja dvaja zákazníci. Začala kričať o pomoc… Skôr, ako sa ozvalo jej volanie o pomoc, si dvojica mužov z auta, ktoré prišlo na pumpu tankovať všimla vychádzať z predajne muža v tmavej bunde. Neponáhľal sa, pokojne nasadol do bielej škodovky a odišiel smerom do Košíc… Krátko na to prišiel na čerpadlo syn ťažko zranenej pumpárky: "Mama mi povedala, že ju prepadol mladý H.," uviedol syn poškodenej.
Z psychologických a psychiatrických vyšetrení obžalovaného vyplynulo, že v čase spáchania uvedeného činu netrpel duševnou chorobou a bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania. Jeho ovládacia schopnosť bola znížená približne o jednu tretinu, čo podľa znalcov súvisí "s neurolabilnou osobnosťou obžalovaného a tiež s vonkajšími faktormi, ktoré viedli k dekompenzácii jeho psychického stavu, i s afektom v čase spáchania trestného činu". Okrem peňazí, ktoré boli motívom trestného činu, sa na ňom podieľala aj neschopnosť vecne riešiť vnútorný konflikt, ktorý v dôsledku úzkosti a strachu, vyústil v neadaptívne konanie. Výpadok spomienok na priebeh útoku vyhodnotil znalec ako obrannú reakciu obžalovaného, ktorý sa odmieta vnútorne stotožniť so svojim agresívnym konaním.
"Ľutujem, čo sa stalo, ja si to ani sám neviem vysvetliť, ako som mohol niečo také urobiť. Nešiel som tam s umýslom pani Š. ublížiť, len zobrať peniaze..." povedal v záverečnej reči obžalovaný.
Na základe uvedených skutočností, ale najmä rozsiahleho dokazovania pred súdom senát dospel k záveru, že Vladimír H. svojím konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu lúpeže so zbraňou a nie pokusu o vraždu. Naparil mu za ňu 6 rokov nepodmienečne a pre výkon trestu ho zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
I keď surovým, dlhší čas trvajúcim útokom Vladimír H. pani Helenu Š. ťažko zranil, dokazovanie nepreukázalo, že mal úmysel ju zabiť. Ako konštatoval predseda senátu, nič mu nebránilo ju usmrtiť, ale neurobil to, išlo mu len a len o peniaze. S prihliadnutím na doposiaľ bezúhonný život obžalovaného, na jeho úprimnú ľútosť a skutočnosť, že v čase spáchania skutku bola jeho ovládacia schopnosť znížená približne o jednu tretinu, mu súd uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby v rozpätí 512 rokov. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
