Jeden z nich v slovenskom hokejovom drese. Na chrbte nápis Bartečko a číslo 23. "Ju es ei, ju es ei," prekrikuje ich sedemčlenná skupina domácich štyridsiatničok, ktoré sa nám neskôr predstavia ako Klub odložených žien. To akože podľa rovnomenného filmu. Nás však skôr zaujímajú slovenskí fanúšikovia. "Čaute chlapci, odkiaľ ste?, " pýtame sa po úvodných singloch. "Excuse me, I don´t understand. Prepáčte, nerozumiem," odpovedá prvý z nich. Druhý "Bartečko" odpovedá rovnako. Myslíme si: svet je naruby, to tu Američania skandujú slovenské slogany? Na tretieho z trojice sa už preventívne obraciame v angličtine. Mladík sa usmieva, evidentne sa na celej situácii baví. A potom prehovorí, s už zreteľnou americkou intonáciou: "Volám sa Fero Krepelka a som z Košíc." A potom sa už František Krepelka predstavuje podrobnejšie: "Hrám tenis za univerzitu v Spojených štátoch, presnejšie za tunajšiu Oklahoma State University, to je od tejto haly asi hodinu cesty autom. Som tu už štvrtý rok, chýba mi ešte rok a pol ku dokončeniu štúdia. A vy ste z Košíc z Korzára? Samozrejme, že ho poznám. To je super!," bol, minimálne tak ako my, potešený František. Nedá nám, aby sme nezabŕdli do zamerikanizovanej slovenčiny. "Prišiel som tu v osemnástich, dá sa povedať, že som tu čiastočne vyrástol (smiech), a toto sa na vás nalepí, ani neviete ako. Ale myslím, že keď prídem domov, hneď sa z toho vyliečim," zasmeje sa Košičan.
Dvadsaťjedenročný František Krepelka sa v Amerike prebíja sám, rodina (otec, mama, o dva roky mladší brat) žije v Košiciach. "Všetkých doma srdečne zdravím. Mamku, otca, brata... A všetkých od košického tenisu, Zuzku Zemenovú, pána Mihoka, jednoducho všetkých," hovorí hráč, ktorý vyrastal v Tenisovom klube (TK) Anička Košice a ktorý bol v Košiciach úplne nedávno. V čase Vianoc, asi na štyri týždne.
František Krepelka je v Oklahoma City už štvrtý rok. Mesto je síce druhým najväčším v USA, čo sa týka rozlohy, v poradí dvadsiatymdeviatym z hľadiska počtu obyvateľov (niečo cez milión), z hľadiska tenisu je však úplne mimo. A tak bolo určitým riskom, v každom prípade však prekvapením, že Americký tenisový zväz (USTA) určil ako dejisko DC práve Oklahoma City. Hoci ďalší konkurent, floridské Naples oslavuje dvadsaťpäťročnicu existencie tamojšieho tenisového klubu, ináč jedného z najväčších v USA. Vôbec, ako František Krepelka reagoval na to, že uvidí slovenský tím v Oklahoma City? "Jój, bol som strašne rád. Veľmi ma to prekvapilo. Oklahoma nepatrí medzi tradičné tenisové štáty. Ja som to vôbec nečakal, ale bolo to niečo skvelé," hovorí Slovák, ktorý počas rokov v Oklahome nebol zo Slovenska sám. "Je tu ešte Viviana Mračnová zo Zvolena (neskôr sme stretli i ju, pôsobila ako dobrovoľníčka pri slovenskom tíme pozn. red.) . Tiež hrávala tenis za univerzitu v Oklahome, hrala päť rokov, práve teraz končí so štúdiom."
Ináč tímu Oklahoma State University, za ktorý hrá František Krepelka, sa celkom darí. "Počas minulého semestra, v októbri, sme hrali na národných majstrovstvách zmiešaných družstiev v San Diegu a tam sme dokonca zvíťazili. Vo finále sme zdolali Alabamu. Ináč, celkovo je tím na 35. mieste v USA, celkom nám to ide. Aj keď minulého roka sme mali lepšie družstvo. Teraz sme však stratili nejakých hráčov. Tu je to totiž limitované tým, že za univerzitu môžete hrať štyri roky. Takže sme slabší práve o tých hráčov, ktorí tu hrali štyri roky a odišli. Ale dúfam, že naberieme nových hráčov. Ja sa dokonca budem snažiť tuná dostať nejakých Slovákov, keď sa bude dať."
Samozrejme, že František Krepelka s našimi tenistami vychádzal perfektne. "Ja sa dobre poznám najmä s Karolom Beckom. Vyrastali sme spolu, hrávali sme spolu turnaje. Zvyšok je o dosť starší, napriek tomu sa dobre poznám s väčšinou výpravy."
A ako oklahomský Košičan hodnotí výkon našich? "Boli výborní. Najmä Karol Beck. Ten hral vynikajúco! Ja som bol fakt neskutočne prekvapený. Jeho hra sa mu zdvihla asi o päťsto percent, odkedy som ho videl a má fakt veľkú budúcnosť!"
Úplne na záver, vysvetlenie skandovania z amerických úst. "To sú moji kámoši odtiaľto. Naučil som ich, čo majú kričať a oni poctivo kričali," zasmial sa Fero Krepelka.
Na druhý deň sme stretli podobne orientovanú skupinu. Už sme sa ani nečudovali. Jeden Slovák mal so sebou černošského mladíka, dvoch Indov a Juhoslovana. Samozrejme, že vykrikovali: "Slovensko, do toho!"
A potom nie div, že slovenské a slovakizované ostrovčeky prekričali päť tisíc "Yankees".
Autor: Oklahoma City
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
