sudetských Nemcov a Maďarov, reaktivovaný z predvolebných príčin v Českej republike, Maďarsku a Slovensku, vyvoláva sváry, uvádza vo včerajšom čísle denník Le Figaro.
Motívom sporu sú Benešove dekréty, konštatuje francúzsky denník. Presnejšie, ide o dva zo 147 dekrétov, ktoré schválil bývalý československý prezident krátko po druhej svetovej vojne. Dva Benešove dekréty odopreli nemeckému a maďarskému obyvateľstvu právo na pobyt a na vlastníctvo pôdy, ktorá sa stala majetkom oslobodeného Československa. Tieto opatrenia viedli k tomu, že dotyčné obyvateľstvo, en bloc označené za "kolaborantov" nacistického režimu, bolo vysťahované a jeho majetok skonfiškovaný. Na tento postup doplatili tri milióny ľudí, pripomína Le Figaro. ČR urovnala sporné historické body s Berlínom, ale nie s Viedňou a Budapešťou, podotýkajú noviny.
Predseda vlády Maďarska Victor Orbán, ktorý potrebuje hlasy krajne pravicovej Strany maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP) Istvána Csurku, aby bol znova zvolený do funkcie premiéra, si otázku vysťahovaných Maďarov vzal za svoju, píše denník. Hoci komisár EÚ pre otázky rozšírenia Günter Verheugen potvrdil, že Benešove dekréty nie sú v nijakom prípade v agende predvstupových rokovaní, Viktor Orbán sa nazdáva, že sa táto téma týka celej EÚ, uvádza Le Figaro.
"Všetko ukazuje na to, že existuje os Mníchov-Viedeň-Budapešť," proti Prahe citoval denník podpredsedu ODS Miroslava Beneša. Táto opozičná strana Václava Klausa dúfa, že sa po budúcich parlamentných voľbách znova vráti k moci. Václav Klaus, od ktorého najmä Viedeň očakávala, že by mohol byť objektívnejším partnerom na dialóg ako je Miloš Zeman, odmietol ospravedlnenie sa vlády. Prezident ČR Václav Havel vylúčil reštitúciu majetku alebo finančné odškodnenie obetí Benešových dekrétov, dodáva Le Figaro.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
