bola, súťažou dvojíc, po ktorej sa udelili dve zlaté medaily, čo história tiež nepamätá. Kanadsko - ruské zlato si delili, teda pardón, nedelili, spoločne získali Jamie Saléová, David Pelletier, Jelena Berežná, Anton Sicharulidze. Francúzska rozhodkyňa Le Gougneová si po tom, čo ju ISU, Medzinárodná korčuliarska federácia, suspendovala, najala právnikov... Hádam má šancu, ale... Počas svetového šampionátu 1999 usvedčila televízna kamera dvojicu rozhodcov Sviatoslava Babenka z Ruska a Alfreda Korytka z Ukrajiny, že v rozhovore konzultovali výkon športovca ešte pred udelením známok. čo si má človek o tom všetkom myslieť. Jeden americký žurnalista si nielen o tomto probléme, myslí svoje.
"Na svoju olympijskú akreditáciu som už odprisahal, že nikdy nebudem písať články o krasokorčuľovaní a nezúčastním sa ničoho, čo s ním nejakým spôsobom súvisí," začal zostra Michael Wilbon vo Washington Post. "Ale keď som videl krasokorčuliarskeho bossa Ottavia Cinquantu (prezidenta ISU - pozn. red.) usporiadať ďalšiu tlačovú konferenciu, na ktorej navrhoval nový bodovací systém, aby sa zabránilo podvodom, rozhodol som sa, že čitateľom predložím vlastný návrh, ako krasokorčuliarov hodnotiť. Tak napríklad, každému krasokorčuliarovi, ktorý bude v ruke mačkať plyšové zvieratko a so slzami v očiach čakať na výroky rozhodcov, sa odčítajú dve desatiny bodu, rovnako, ako každému mužovi, na ktorého kostýme bol použitý sifón. Každý muž, ktorý bude vyzerať ako Milli či Vanilli, automaticky stratí tri desatiny. A nebál by som sa ísť do bodových zrážok vo výške siedmich desatín, to vtedy, keď sa u tanečného páru nespozná, kto z dvojice je muž. Pokiaľ sa vám ho podarí identifikovať, ale pár vás vzápätí zmätie figúrou, v ktorej partnerka dvíha partnera, strhnú sa im ďalšie dve desatiny (čo však Pľuščenko a jeho Carmen? - pozn. red.).
V prípade, že krasokorčuliari musia začať so zostavou znova, pretože sa partnerkine šatôčky, dlhšie ako svadobný závoj, zachytia o partnerove gombíky, odčíta sa im celý bod. Pokiaľ máte dojem, že preháňam, spomeňte si na krasokorčuliarku Marie - France Dubreuillovú, ktorá na sebe mala čosi, vďaka čomu vyzerala ako vianočný darček. Zaplietla sa ktovie s čím, vypadla zo synchronizácie s hudbou a "musela" začať znovu (a niečo podobné sa stalo v krátkom programe tanečných párov Talianke Barbare Fusar - Poliovej, ktorej sa pri vystúpení s Mauriziom Margagliom zaplietla sukňa do korčule, či naopak, Taliani však pokračovali - pozn. red.).
Vážne sú ľudia schopní trvať na tom, že toto je šport? To mi pripadá horšie, ako keď dieťa v škole tvrdí, že mu domácu úlohu zožral pes. A to už nechcem nič hovoriť o hudbe, na ktorú krasokorčuliari tancujú a za ktorú by mali byť doslova zmietnutí z ľadu.
Krasokorčuľovanie by si vôbec zaslúžilo penalizáciu za nevkus. To už ani nehovorím o tom chlapíkovi z Veľkej Británie, Vitali Baranovovi, ktorý mal na tvári toľko mejkapu, ako keby ho prepadla horda rozvášnených kozmetičiek. Alebo o víťaznom francúzskom páre, žene s vlasmi nafarbenými do jedovatej oranžovej a mužovi, ktorý vyzeral, ako keby práve vypadol cez zábradlie pirátskej lode a ktorí tancovali v sprievode hlasu doktora Martina Luthera Kinga s jeho slávnym "I Have a Dream" (žeby išlo o francúzsku dvojicu Marina Anissinová, Gwendal Peizerat? - pozn. red.).
Vážne, nechápem to. Prečo je tanec na ľade, pretože tu sa predvádzal balet, športom na olympiáde a bowling tam nie je?," uzatvára možno trochu prisilné, nesporne však zaujímavé konštatovania americký žurnalista. A my už len dodávame, ešte šťastie, že v SLC bol i Jagudin...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
