neopatrnom narábaní s otvoreným ohňom. Vlani napríklad zaznamenali v lesoch Prešovského kraja 53 požiarov, ktoré spôsobili škodu za 3,8 milióna korún. Našťastie, nevyžiadali si ľudskú obeť.
"Podľa priestoru vzniku, kde rozvoj požiarov ovplyvňuje skladba drevín, môžem konštatovať, že ich najviac bolo v zmiešaných lesoch a až potom v ihličnatých vo veku nad desať rokov," povedal nám včera vrchný inšpektor požiarnej ochrany na odbore požiarnej ochrany Krajského úradu v Prešove kpt. Jozef Štoffa.
Pripomenul, že najrizikovejšie mesiace sú apríl a máj. V tej súvislosti tiež uviedol, že v niektorých okresoch vlani kikiríkal červený kohút častejšie. Napríklad vo Svidníku, kde zaznamenali hmotné škody za takmer 1,5 milióna korún na ploche 42 hektárov lesa, ďalej v Poprade a v Humennom. Najčastejšou príčinou vzniku, išlo o polovicu všetkých lesných požiarov, je vypaľovanie trávy a suchých porastov.
Keďže ľudia sú napriek osvete nepoučiteľní, požiadali sme ho, aby uviedol konkrétny príklad. "V okrese Medzilaborce, presnejšie v obci Repejov požiar založil jej obyvateľ, ktorý vypaľoval trávu. Sám pritom utrpel popáleniny III. stupňa, to znamená na 60 percentách povrchu svojho tela. Výnimku netvoria ani deti od 6 do 15 rokov, ktoré takto spôsobili škodu za 5 tisíc korún, ale ani požiare pri zakladaní ohňov v prírode, ktoré si vyžiadali takmer 575 tisíc korún," konkretizoval a uviedol aj ďalší príklad z okresu Medzilaborce.
Tentokrát išlo o obec Čabiny, kde z rovnakého dôvodu, na ploche 2,5 hektára zmiešaného lesa vznikla tamojšej urbárskej spoločnosti škoda za 586 tisíc korún. Podobne skončilo neopatrné aprílové vypaľovanie v časti Stredná a zadná hora v Bardejove, kde zhorelo 7,5 hektára zmiešaného lesa vo veku od 1 do 125 rokov. Firma Lespol, s.r.o. Bardejov vyčíslila hmotnú škodu na 524 tisíc korún. "Za najväčší a najničivejší požiar v Prešovskom kraji považujem ten z vlaňajšieho apríla v katastrálnom území obce Cernina v okrese Svidník. Pozemkové spoločenstvo tak na 13 hektároch takmer polstoročného zmiešaného lesa stratilo hodnoty za 600 tisíc korún," dodal a netajil, že nie je ťažké odhaliť príčinu požiaru. Problémom je skôr nájsť a usvedčiť podpaľača.
V tej súvislosti zdôraznil, že podľa doteraz platnej právnej úpravy zákona o požiarnej ochrane č. 126/1985 Zb., aj v znení neskorších predpisov, je zakázané vypaľovať porasty a zakladať oheň na miestach, kde by sa mohol rozšíriť. Za porušenie tohto zákona môžu kompetentní uložiť pokutu až vo výške 5 tisíc korún. Zákaz platí aj v prípade fajčenia a manipulácie s otvoreným ohňom na miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom. V takom prípade môžu uložiť občanovi pokarhanie a pokutu až do výšky dvojnásobku spomínanej sumy.
"Od apríla tohto roku, keď nadobudne účinnosť zákon 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi bude možné za rovnaké priestupky uložiť pokarhanie alebo pokutu len vo výške 10-tisíc korún. Naši príslušníci budú pravidelne hliadkovať a nekompromisne postupovať voči vypaľovačom trávy, ale aj turistom, ak budú zakladať otvorený oheň na rizikových miestach," dôrazne pripomenul kpt. J. Štoffa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
