požiadala firma skupujúca drobné pohľadávky jej veriteľov. Odozvou na tento krok boli ťažkopádne vyhlásenia vrcholového manažmentu firmy o poškodzovaní dobrého mena a zneistení veriteľov. Odborári, ktorí by zasa boli najradšej, keby vyhláseniu konkurzu zabránila vláda, vstúpili kvôli tomu do štrajkovej pohotovosti. Všetci sa teraz svorne tvária, akoby nič nevedeli o stámiliónových dlhoch spoločnosti, problematickom splácaní jej záväzkov, absencii efektívnych podnikateľských riešení, ktoré by odvrátili niekoľko rokov trvalo prítomnú hrozbu krachu. Veď nebyť zhovievavosti veriteľov, už dávno by v ňom firma skončila. Pre meritum veci preto nie je podstatných tých 200-tisíc korún , ktoré si navrhovateľ konkurzu, trebárs i zo špekulatívnych pohnútok nárokuje, ale celková hospodárska a ekonomická situácia Želby. A tá je dlhodobo zlá, nezlepšuje sa a okrem žiadosti o problematickú štátnu pomoc pre kľúčový závod Siderit v Nižnej Slanej, nemá žiadnu rozumnú alternatívu.
Hlavnými kritériami pri privatizácii Želby v roku 1998 bolo udržanie zamestnanosti, rozvoj existujúcich činností a investovanie. Finančným cieľom bolo ekonomicky stabilizovať firmu, zlepšiť jej prevádzkové ukazovatele, získať cudzie zdroje, vrátane strategického investora, udržať úverovú zaangažovanosť a v priebehu 3-5 rokov dosiahnuť vyrovnané hospodárenie.
Väčšinu z týchto zámerov sa ale nepodarilo splniť. Zamestnanosť klesla o viac ako 1300 osôb, strategický investor neprišiel, výroba nebola diverzifikovaná a spoločnosť musela zrušiť niektoré činnosti. Taktiež sa jej nepodarilo zlepšiť finančné hospodárenie. Vedenie urobilo viacero nesprávnych rozhodnutí a dopustilo sa mylných odhadov, čo stálo firmu niekoľko desiatok miliónov korún. Za "úspech" možno považovať, že strata klesla z viac ako sto miliónov korún v roku 1998 len na súčasných pár desiatok miliónov.
Údaje o aktuálnej finančnej situácii sa Želba bráni zverejniť. Jej najväčšími veriteľmi sú spoločnosti SPP, Slovenská konsolidačná, Sociálna poisťovňa, Daňový úrad a Konsolidačná banka. Podiel cudzích zdrojov na hospodárení spoločnosti v roku 2000 bol vyše 900 miliónov korún. Objem záväzkov z obchodného styku presahoval 390 miliónov a objem úverov 200 miliónov korún. Len dlh voči SPP dosiahol vlani na jeseň 291 miliónov korún, čo bolo o 45 miliónov viac oproti splátkovému kalendáru.
Osobitnou, ale kľúčovou, kapitolou existencie Želby je odštepný závod Siderit. Ťaží a spracováva železnú rudu a počtom zamestnancov a výkonmi sa viac ako 65 percentami podieľa na zamestnanosti a celkovom hospodárení spoločnosti. Jeho výroba je energeticky náročná a závislá na jedinom 80-percentnom odberateľovi- spoločnosti U.S.Steel Košice. Na reinžiniering závodu, ktorý by mal výrazne znížiť náklady na energiu požaduje spoločnosť od štátu už viac ako 2 roky 180 miliónov korún.
Avšak základné záruky, že efekt investície bude reálny, ako aj dlhodobú dohodu s košickými železiarňami o odbere produkcie, nemá k dispozícii. Ak Želba radikálne nevyrieši otázku svojej budúcnosti teraz, bude tak musieť urobiť s ešte väčšou naliehavosťou a za viac peňazí o niekoľko rokov. Najneskôr však po ukončení zásobami rudy limitovanej banskej činnosti v Nižnej Slanej. Na to by jej hlavní veritelia a ani štát nemali zabúdať. Konkurz v takejto situácii sa môže stať tým dlho odkladaným bolestným ale nevyhnutným impulzom na pozitívnu zmenu.
(autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
