Preto sme sa rozhodli vypracovať projekty, ktorými sa uchádzame o podporu zo zdrojov Európskej únie (EÚ). Na to, aby sme mohli začať niečo stavať, potrebujeme v prvom rade majetkovo-právne vysporiadať pozemky pod osadou," informovala nás zástupkyňa starostky obce Katarína Vdovjáková.
Podľa nej, osada stojí na pozemkoch zmiešaných vlastníkov. Najmenšie problémy sú i identifikáciou a vysporiadaním tých, ktoré patria samotnej obci. Rokovania sa začali už aj s miestnymi urbárnikmi. Najtvrdším orieškom zrejme bude snaha o dohodu s vlastníkmi súkromných parcel. "Chceme problém riešiť komplexne a na to potrebujeme peniaze, ktoré EU vyčlenila pre Slovensko. Na tento rok by to malo byť 12 miliónov euro," povedal nám zástupca prednostu Okresného úradu v Kežmarku Bystrík Václav.
Pred niekoľkými dňami sa v osade zastavil tiež veľvyslanec Belgického kráľovstva Francois del Marmol. V tejto súvislosti zarezonovala spomienka na belgický projekt výstavby rodinných domov pre miestnych Rómov z kombinovaného stavebného materiálu spred desiatich rokov. "Projekt bol založený ako neúspešný. Neprešiel preto, že až 80 percent nákladov naň spotreboval predkladateľ," informoval nás ďalej štátny úradník.
Vlani sa v Rakúsoch objavil aktivista z Považia, ktorý taktiež ponúkol pomoc pre miestnych Rómov. Splnomocnenca vlády bombardoval projektmi, sám sa dal kopať rigoly, osobným príkladom a nadšením strhol časť osady, ale napokon aj on odišiel bez hmatateľnejšieho výsledku svojej snahy. Usiloval sa najmä o dve veci. Snažil sa vyriešiť predovšetkým problematiku žumpy vytekajúcej v bezprostrednej blízkosti obydlí a ústiacej do neďalekého potoka. Zároveň sa snažil o vybudovanie hromadných sociálnych zariadení, prostredníctvom ktorých chcel zvýšiť kvalitu života obyvateľov odkázaných na niekoľko málo zdrojov vody pre 1177 ľudí.
"Problém žumpy nie je doriešený dodnes. Obec prehrala súdny spor so zhotoviteľom, ktorý nám ju chcel odovzdať do užívania s poruchami. Spor trval tak dlho, až sa skončila jej záručná doba. A čo sa týka sociálnych zariadení, nie všetci obyvatelia osady sa stotožnili s touto myšlienkou. Časť z nich sa kategoricky postavila proti tzv. verejným kúpeľom a my sme nemohli ísť do projektu proti ich vôli," povedala nám K. Vdovjaková.
A čo hovoria samotní obyvatelia osady na to, že boli zaradení do projektu na pomoc tridsiatim rómskym osadám na Slovensku, ktorým finančne pomôže EÚ? "V západoeurópskych krajinách majú strach, že keď bude zle, že sa im tam presťahujeme. A tak sa nám snažia pomôcť, aby sme tu len pekne zostali. Takto z toho máme prospech my, štát, ale aj oni," povedal nám jeden zo zhovorčivejších mužov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
