a láskou spomínať.
To je veta, ktorú sme si dovolili na tomto mieste použiť deň po tom, čo stiahli roletu v Horizonte-BMG. Niektoré veci proste nie je ťažké predvídať, a jeden ani nemusí byť hneď Sibylla. Po "investícii z rozumu" už skončila aj "vaša cesta istoty" a "rizikový stupeň nula" sa zvýšil tak, že preferencie HZDS sú úplný šuvix. Dokopy naháňa svoje peniaze už približne 200 tisíc ľudí, vo vzduchu visí cca 15 miliárd Sk obyvateľských úspor. Na svete je údajne už aj nová psychiatrická diagnóza - "klient nebankového subjektu". Pol roka pred voľbami je Slovensko na prahu besnoty - hotová kataklizma...
Vláda sa dostáva pod kolesá udalostí, ktorým sa síce snaží vzdorovať, ale bude skoro nemožné udržať ich pod kontrolou. Vášne bičuje aj mediálna kampaň niektorých tzv. správcovských spoločností, ktoré začali lov klientov pre svoje fondy. Zo strany druhej sa rozlieha ohlušujúci rev opozície, ale i časti politikov koalície. Títo lovia, pre zmenu, volebné preferencie. Nebude asi prehnané tvrdenie, že pred očami nám rastie najväčšia téma tohtoročnej kampane. Ak to trochu preženieme, dá sa povedať, že frontálny zlom medzi stranami nepovedie po osi pravo-ľavej, či mečiarovsko-nemečiarovskej, ale tej, či vyplatiť, resp. nevyplatiť klientov Horizontu a spol. Isté už je, kam sa zaradí Strana podvedených občanov. To nie je ani pol srandy, takýto subjekt je údajne už na ceste. Síce nie istoty, ale ktovie.
Nebankový diškurz prekročil už najkrajnejšie medze. SNS žiada ďalšiu mimoriadnu schôdzu NR SR (jedna už bola) a peniaze klientov chce vymáhať cez Ústavný súd (!!). Konkurencia - PSNS - odhaľuje tieto iniciatívy, veľmi správne, ako "hyenistické a populistické" a "odsudzuje nekvalifikované zásahy politických strán". Veru - oni majú kvalifikovanejšie: "Aby vláda použila PROVÍZIU Z PREDAJA SPP na odškodnenie za vklady (...)". Čistá psychiatria; ostáva už iba vyriešiť, kto vyplatí privatizačného poradcu. Možno Fruni, až ho zoženú... Na vyplatenie klientov tlačí i stranícke stanovisko SDĽ, takisto SOP. A tiež HZDS, čo je veru najvážnejšie... Mečiar "je za to, aby bol prijatý zákon alebo iné opatrenia, kde sa bude garantovať výška vkladov, ktorá sa im naspäť vráti."
Zlatým klincom festivalu je vyhlásenie ANO, ktoré síce nežiada rovno "odškodnenie", obsahuje ale taký vlastný gól, že závisťou by ožltol aj švédsky brankár Salo: "Aliancia nového občana očakáva od vlády vysvetlenie (...) NEREGULOVANÉHO ŠÍRENIA MASÍVNEJ REKLAMY NEBANKOVÝCH SUBJEKTOV". Nuž, presne predseda ANO je ten človek, komu treba vysvetliť "neregulované šírenie reklamy nebankových subjektov". Sú iba dve alternatívy: Buď sú v strane ANO kompletní idioti, alebo sú toho názoru, že idioti sme všetci okrem nich.
Jediný z plejády populistov, kto mieri trochu k veci, je Pavol Hamžík. Žiada "odškodnenie minimálne do výšky profitu, ktorý získal z ich (rozumej BMG a spol.) činnosti štát". Ak výraz "minimálne" nahradíme "maximálne", tak názor predsedu SOP je zrelý aspoň na diskusiu, aj keď nie na súhlas. Len o svojej povrchnej znalosti problému totiž svedčí Dzurinda, keď argumentuje tým, že "potom by odškodnenie mohli žiadať všetky skrachované firmy, ktoré platili dane". Nuž - to je omyl, nejde vôbec o identickú operáciu. Tu veru nejde o daň z príjmov či DPH, ale o DAŇ Z ÚROKOV. Túto špeciálnu daň, v nehoráznej sadzbe 25% (v bankách iba 15), totiž platili zo svojich výnosov klienti. Inými slovami - štát si bez najmenšieho rizika, ktoré jeho predstavitelia sami označovali za vysoké, ale znášali ho iba klienti, bral z každej koruny výnosu 25 halierov. Ak teda hovoríme IBA a LEN o týchto peniazoch, je zavádzajúci argument, že by bolo nesprávne, keby sa na odškodnenie chamtivcov skladali všetci daňoví poplatníci. A mimochodom - samotná daň z úrokov je vrcholne nemorálna a v mnohých krajinách neexistuje (kde zostala naša pravica??).
Podstata je v inom. S podmienkou, že štvrtinu výnosu im vezme štát, klienti súhlasili pri podpise zmluvy. Také, hoci nemorálne, boli pravidlá hry - meniť ich, až keď sa prehrá, je neskoro. Najmä však, je úplne scestná mytológia, ktorá sa tu šíri - že štát je akýmsi garantom investícií. Nie je - jeho úlohou je vytvoriť prostredie a nastoliť pravidlá. To sa stalo, zákony, podľa ktorých klonovanie peňazí prebiehalo, boli štandardné. Že ktori masovo naletel podvodníkom, ktorí zákony (možno) obchádzali, je smola.
Presne taká, aká postihla napríklad akcionárov Enronu. Pád siedmej najväčšej spoločnosti v USA bol onakvejší rámus ako BMG. Zatiaľ sa však na ministerstve financií USA ani v Kongrese žiadny z akcionárov neprihlásil. Vedia prečo - hnali by ich poriskom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
