ročný Peter Danko. Kto pozná tohto zanieteného futbalistu, dnes už trénera, vie, že o futbale s ním môžete hovoriť aj celého hodiny, ale aj tak nezostane všetko povedané. "Mojím prvým vzorom bol môj otec. Perfektný futbalista, ktorý obliekal dres Slávie Prešov, Jednoty Košice a ŠK Slovan Bratislava," začal svoje rozprávanie P. Danko. Jablko nepadlo ďaleko od stromu a Peter ako osemročný začal naháňať loptu v košickej Lokomotíve. Tu pôsobil v žiackom aj dorasteneckom mužstve. Vojenčinu si v rokoch 1967 1969 odkrútil v ČH Bratislava pri tréneroch Hodulíkovi, Cimrovi, Hložekovi. Jeho spoluhráčmi boli napríklad bratia Tarabovci a Čapkovičovci. Po vojne sa vrátil do Košíc do kádra A mužstva. Hrával za rezervu divíziu a krajské majstrovstvá. V roku 1972 ho zlanárili na Moravu, kde sa na päť rokov upísal Železiarňam Prostějov, ktoré hrali Českú národnú ligu. Vtedy mala Morava silné kluby UŽKG Ostrava, Havířov, Slezan Opava, VP Frídek Místek. Peter za päť sezón nastrieľal 150 gólov.
"Najväčším zážitkom pre mňa zostane zápas Českého pohára v roku 1974, keď Prostějov mal za súpera Sláviu Praha. V riadnom hracom čase zápas skončil 2:2 a po predĺžení sme vyhrali 5:4. Vtedy som dal štyri góly hlavou, pri mojich 164 centimetroch výšky. To bola rarita!" spomína Peter Danko. Po tomto duely prišla ponuka zo Slávie, ale prestup sa z rôznych okolností neuskutočnil.
"V roku 1977 ma futbalový vietor zavial do Dubnice, kde trénoval skvelý človek Vilo Majsner. Bol to tréner, na ktorého sa nedá zabudnúť. Hráči ako Smak, Berec, Bobot niečo v minulosti znamenali. Už za bývalého režimu som bol profesionál, to znamená, že futbal bol pre mňa na prvom mieste. Nechcem dnešných hráčov uraziť, ale niektorí v prvej lige by mojej generácii mohli nosiť vaky," konštatuje P. Danko. Po krásnych časoch v Dubnici ho v roku 1981 ako 33 ročného kúpil nebohý Jani Báči Dobšinský, pretože ostatným funkcionárom sa zdal pristarý. Plných sedem rokov však Peter svojimi neuveriteľnými kľučkami, prehľadom v hre, presným zakončením týždeň čo týždeň presvedčoval fanúšikov na Spiši, že dobrému hráčovi sa do občianského preukazu netreba pozerať.
"Bol som kapitánom mužstva v Čechách, ako aj na Slovensku v Spišskej Novej Vsi. Vždy som hovoril, že vtedy skončím s futbalom, keď mladý hráč bude lepší ako ja. Uznávam futbalistov iba dobrých a zlých, nie mladých a starých," hodnotí.
V Spišskej Novej Vsi za jeho éry držali trénersku taktovku Demjanovič, Švajlen, V. Švec. "Pri posledne menovanom som zistil, že futbal sa dá ešte aj v mojich rokoch hrať s radosťou. Po odchode Švajlena som robil asistenta trénerovi Edovi Kesselovi, vtedy sme získali zo štrnástich možných trinásť bodov. Zo známejších mien mojimi spoluhráčmi boli dnes už nebohý Jozef Fabián, Stanislav Sokolský, ktorého srdečne pozdravujem, Bartko, Gazda, Chmura. V dvojičke so mnou trénovali Fašiang, ktorý sa dostal do prvoligovej Trnavy a Serbin, ten obliekal dres 1. FC Košice. Môžem spomenúť ešte jednu perličku. Ako 37 ročný som absolvoval testy u MUDr. Prognera. Po komplexnej prehliadke som mal najlepšie výsledky," s úsmevov spomína na roky pôsobenia v spišskonovoveskom klube P. Danko.
Za zmienku stojí ešte vystúpenie futbalového klubu Lokomotíva bane Spišská Nová Ves v roku 1987 na majstrovstvách sveta železničiarov v bulharskom Plovdive, kde Peter Danko spolu so svojimi spoluhráčmi obsadil tretie miesto. V skupine mali vtedy za súperov prvoligový bulharský tím z Plodivu, fínsky a francúzsky výber.
"Počas mojej bohatej hráčskej kariéry som odohral približne šesťsto majstrovských a štyristo priateľských zápasov. Podarilo sa mi streliť okolo tisícky gólov. Zdá sa to pri mojej subtílnej postave veľa, ale ja som obetoval futbalu všetko. Miloval som loptu, nerád som behal bez nej. S aktívnou činnosťou som skončil v štyridsiatke," dodal Peter Danko.
"Starý", ako ho volali a ešte dodnes volajú mnohí spoluhráči mal aj povestné športové šťastie. Až na operáciu kolena sa mu vyhýbali zranenia. Bol to šikovný, všetkými masťami mazaný inteligentný futbalista, ktorý plných 90 minút nechal na ihrisku srdce.
S futbalom precestoval nielen celú Európu, ale už ako osemnásťročný bol v Južnej Amerike.
Po skončení hráčskej kariéry nezanevrel na futbal a začal sa venovať trénerskej práci. Začal v roku 1988 v Rudňanoch, ktoré vtedy hrali krajské majstrovstvá. Potom pôsobil ešte aj v Smižanoch, Harichovciach, Markušovciach.
Po kratšej odmlke znova zasadol na trénersku lavičku štvrtoligových Spišských Vlách. Ako hovorí sympatický Peter, keď niet pomoci, prídu za ním. Zachraňuje už siedme mužstvo.
Po revolúcii si pán Danko myslel: "Tréner buď vie, alebo nevie svoje remeslo. Ale kompetentní sa začali hrať na licencie. Zdá sa mi, že trénerstvo je iba pre vyvolených, a tak potom vyzerá aj futbal na Slovensku. Odborníci sedia doma v papučiach a "múdri" vedú šport od desiatich k piatim."
Autor: Ján KLAPÁČ & Jozef PETRUŠKA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
