korún), pasažierov bez cestovného lístka nijako zvlášť neubúda. Špecifickou skupinou spomedzi nich sú cestujúci s takzvanými falošnými ´štikátkami´, ktoré sú vyrobené na princípe bežných dierkovačov lístkov v dopravných prostriedkoch a dajú sa skryť do vrecka.
Fungujú veľmi jednoducho a účinne. Ak nastúpi majiteľ čierneho ´štikátka´ napríklad do autobusu, stačí mu označiť nejaký zdrap papiera alebo už použitý cestovný lístok, prostredníctvom čoho získa informácie o číselnom kóde. Ten si vo vrecku na vlastnom ´štikátku´ nastaví. Keď náhodou nastúpi revízor, predierkuje si potichúčky správny cestovný lístok vo vlastnom vrecku. Takto môže chodiť s jedným až dovtedy, kým nestretne revízora. Potom si kúpi nový lístok a zase čaká a šetrí. Môže to trvať aj niekoľko rokov. Tak to robil jeden z košických pasažierov, ktorý nám vyrozprával svoj príbeh čierneho pasažierstva.
"Celých desať rokov som používal štikátko, pričom som si spočítal, že som ušetril 44-tisíc, dnes ho mám doma - vyložené a už len spomínam..." rozhovoril sa Košičan, ktorý si dnes už kupuje mesačníky. "Pokuty išli hore, preto sa to neoplatí," vysvetlil. "Navyše keď štiknete lístok v normálnom 'štikátku', vidíte, že jedna, alebo dve dierky majú iný tvar. V dopravnom podniku totiž upravili kolíky v strojčeku tak, že robia iné tvary. Preto teraz, keď príde revízorka, nekontroluje iba číselné kódy, ale aj tvary dierok, na čo už niektorí pasažieri doplatili pokutami. A tie sú príliš mastné, preto si už radšej kupujú mesačníky. Spomínané 'štikátka' sa najčastejšie používali na trase do železiarni a malo ich asi 80 percent cestujúcich."
Námestník DPMK Arpád Schwartz nám k tejto kuriozite povedal: "Vieme, že cestujúci takéto znehodnocovače majú. Dokonca je možné, že ich niekto využíval desať rokov. Aj naši revizori ich majú niekoľko vo svojich zbierkach. Počet čiernych cestujúcich v smere do železiarní však určite nebol nikdy, a nie je ani v súčasnosti, 80 percent. Je to možné dokázať napríklad tým, že časové cestovné lístky dlhodobo využíva v meste do 80 000 cestujúcich, t. j. prakticky každý, kto v meste pracuje. Okrem toho to dokazujú aj naše pravidelne sústredené kontroly, ktorých sa zúčastňujú naraz prakticky všetci revizori. Na základne nich môžeme dokonca tvrdiť, že platobná disciplína cestujúcich do železiarní a späť je lepšia ako v iných častiach mesta, čo je aj logické s prihliadnutím na dosahované zárobky v železiarňach. Naše prieskumy to potvrdzujú tým, že na linkách R a RA je percento neplatičov v rozpätí 2 až 5 percent, pričom v iných častiach mesta toto percento dosahuje výšku od 4 do 10 percent. Je na našom kontrolnom systéme, t. j. na revízoroch, aby sa to nerozširovalo."
Po uplatnení týchto opatrení sa opäť postupne zvyšuje predaj časových cestovných lístkov, ktoré sú v prepočte na jednu cestu prakticky o 50 percent lacnejšie ako jednorazové cestovné lístky. Zároveň ubúda aj čiernych pasažierov. Námestník Schwartz tvrdí, že "je to prirodzené, ak vieme, že napríklad cestovanie načierno do železiarní cez dve pásma v konečnom dôsledku stojí cestujúceho cca 4 000 Sk, ak sa táto suma vymáha už cez súd a exekútora, čo je prakticky hodnota ročného cestovného lístka."
Ako na záver dodal, "je na škodu veci, že týchto cestujúcich podporuje prakticky aj verejná mienka, pričom aj v dôsledku tejto nekalej činnosti sa musí výraznejšie zvyšovať cestovné, čo v konečnom dôsledku postihuje najmä pravidelne platiacich cestujúcich".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
