Trebišov Technologické zariadenie Trebišovského cukrovaru, a. s., skončí v zberných surovinách ako železný šrot.
Ako sa nášmu denníku podarilo zistiť, väčšinu strojného zariadenia skrachovaného cukrovaru, v hodnote niekoľkých desiatok miliónov korún, kúpili prednedávnom spoločnosti, zaoberajúce sa výkupom a spracovaním šrotu. Podľa zdroja blízkeho cukrovaru, v súčasnosti v areáli podniku pracujú zamestnanci niekoľkých "šrotárskych" firiem a postupne rozoberajú všetko, čo sa z areálu dá odniesť. Železnými konštrukciami a časťami strojného vybavenia počnúc a sklennou vatou a izolačnými hliníkovými fóliami končiac. Denne priestory fabriky podľa našich informácií opustia dva až tri vagóny železného šrotu a niekoľko plne naložených nákladných áut. Niektoré údajne smerujú do VSŽ.
Konkurz na Trebišovský cukrovar vyhlásil krajský súd v auguste roku 2000 na návrh dvoch veriteľov, ktorými bola pobočka Československej obchodnej banky v Košiciach a Poľnohospodárske družstvo Vranov Hencovská. V čase vyhlásenia konkurzu pracovali v cukrovare už len dvaja zamestnanci, keďže väčšinu z viac ako 130 pracovníkov prepustili majitelia už predtým.
Správca konkurznej podstaty Trebišovského cukrovaru JUDr. Anton Hajduk sa po schôdzi veriteľov rozhodol predať majetok firmy v dražbe. "Hodnota podniku podľa znaleckého posudku bola 79 miliónov 600 tisíc korún", uviedol pre náš denník JUDr. A. Hajduk a pokračoval: "Keďže ani jedno z dvoch kôl dražby nebolo úspešné, oslovil som viacerých potenciálnych investorov, nikto však o cukrovar neprejavil záujem. Požiadal som preto súd o schválenie plánu speňaženia majetku firmy po častiach. Išlo o 12 až 15 technologických celkov, ktoré pozostávali zo strojového vybavenia, budov a zásob. Postupne sa podarilo predať časť technológie, o zvyšok prejavili záujem "šrotárske" spoločnosti. V súčasnosti je celý majetok speňažený, celková utŕžená suma sa pohybuje na úrovni 16 percent hodnoty podľa znaleckého posudku". To predstavuje sumu necelých trinásť miliónov korún....
Pokúsili sme sa na vlastné oči presvedčiť, ako to v cukrovare naozaj vyzerá. Aj napriek tomu, že celý objekt je strážený profesionálnou bezpečnostnou službou, podarilo sa nám dostať priamo do fabriky. Z podniku, ktorý ešte pred pár rokmi zamestnával niekoľko stoviek zamestnancov a produkoval cukor pre celé východné Slovensko, zostali dnes už len ruiny. V niektorých častiach závodu sa hromadia kusy železa, pravdepodobne pripravené na odvoz. Hoci postupná likvidácia technológie ide pomaly, už dnes to v niektorých častiach fabriky vyzerá ako po výbuchu bomby.
Trebišovský cukrovar, ktorý postavili na začiatku minulého storočia a prežil dve svetové vojny, tak doplatil na slovenskú privatizáciu. Hoci sú mená privatizérov verejnosti dobre známe, skutoční vinníci sa svojej zodpovednosti zbavili akosi príliš ľahko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
