informácie, zatiaľ nedostal do krvi. Pre nich je len ďalším z množstva iných, ktoré môžu beztrestne porušovať a ďalej dokazovať, že na Slovensku je to tak. Ich ignorancia občas zachádza až do extrémov, kedy nielenže odmietnu novinárovi podať informácie telefonicky alebo ich podajú podfarbené vlastnými záujmami, ale občas nie je vôbec možné sa s nimi vôbec skontaktovať.
V tomto smere majú niektoré "oficiality" fantáziu a kreativitu, ktorú by im závidel aj umelec. Len ju, žiaľ, zneužívajú na iné účely.
O skvelé príklady obchádzania infozákona nie je núdza ani v Zemplíne. Ak sa vám napríklad nejakým zázrakom podarí získať mobil konateľa krachujúcej spoločnosti, vypne si odkazovú službu a keď ho čistou náhodou napokon na danom čísle "odchytíte", odmietne poskytnúť informácie po telefóne. Národný šport s názvom Kto skôr stratí trpezlivosť, hrajú aj niektoré samosprávy. Snaha dostať k telefónu primátora či starostu je neraz vopred odsúdená na neúspech. Všetky telefóny totiž prepájajú sekretárky, ktoré k prepájaniu, resp. neprepájaniu médií asi absolvovali špeciálne školenie. Keď vám po dvoch týždňoch každodenného márneho telefonovania kvôli stanoveniu termínu schôdzky s najvyššou hlavou samosprávy dojde trpezlivosť, a rozhodnete sa pre oficiálny list, lojálna sekretárka, ktorá sa správa ako Veľký čínsky múr, vám vypne fax, aby ste to nemali až také jednoduché. Naznačuje tým hádam dotyčný, že sú mu všetci ukradnutí? V poriadku, ale tým zároveň ignoruje aj voličov, ktorí ho na tento post zvolili.
Zvláštnu príchuť detektívky, ktorá by za iných okolností mohla byť celkom zábavná, má zisťovanie aktuálnych telefonických kontaktov na správcov konkurznej podstaty. Ako novinári v regióne, kde sú tunelovanie a následné konkurzy firiem na dennom poriadku, sme totiž často nútení hovoriť aj s nimi. Žiaľ, na krajskom súde vám telefonický kontakt na väčšinu správcov nedajú a keď to skúšate zistiť na informáciách, zistíte, že na udanej adrese dotyčný vôbec neexistuje alebo má utajené číslo. No comment. Navyše, keď fakty spojíte s tým, že ide o komerčného právnika, pomyslíte si, že bez telefónu alebo aspoň faxu asi veľa nezarobí. Keď vďaka ochotnému susedovi z právnickej kancelárie zistíte, že neprijíma ani korešpondenciu zo súdu a občas sa pred jeho dverami objavia aj strážcovia zákona, vaše konšpiračné úvahy o podivnosti jednania človeka, ktorý vás má informovať o zveľaďovaní majetku v konkurze, začínajú mať racionálnejšie obrysy.
Na infozákon, ktorý mal klepnúť po prstoch predovšetkým tajnostkárskym predstaviteľom štátnej správy, ktorí povedali len to, čo chceli a kedy chceli, pri rozhovore s novinármi sa oháňali služobným tajomstvom a inými nezmyslami, väčšina kompetentných zatiaľ nedorástla. Nedochádza im však ani to, že svojou ignoranciou pília konár, na ktorom sedia. Ich voliči sú totiž aj čitateľmi novín, televíznymi divákmi, rozhlasovými poslucháčmi. A tak treba dúfať, že im to onedlho zrátajú. Nie za novinárov, ale za seba. Právo na slobodný prístup k informáciám je totiž právom občanov, z daní ktorých "kompetentní" žijú. A veruže nie zle.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
