summit V-4 v Maďarsku, ale aj dlho avizovaná návšteva nemeckého kancelára Schrödera v Prahe. A medzi Rakúskom a Českom vládne - s malým zveličením - studenovojnový stav. Spoločným menovateľom nákazy je (okrem Temelína) minulosť.
Volá sa Benešove dekréty (BD) a už desať dní je objektom vojny vyhlásení od Bruselu po všetky dotknuté metropoly. Explozívny výrok premiéra Orbána, podľa ktorého "Benešove dekréty nepatria do EÚ a mali by byť zrušené ešte pred prijatím ČR a SR", obnažil diametrálne rozdielne politické a právne pozície dotknutých štátov. Na jednej strane Česka a Slovenska, kde BD stále strašia v právnom systéme, na strane druhej Nemecka, Rakúska a Maďarska.
Problém má niekoľko rovín, ktoré sa v kakofónii výkrikov vzájomne prekrývajú, čo značne sťažuje základnú orientáciu. Druhým dezorientačným faktorom, platným špeciálne iba na Slovensku, je, že u nás počuť iba politikov (a nacionálov z povolania), mlčia ale inak aktívni intelektuáli a novinári. Politici však, ako je o nich notoricky známe, hovoria len to, čo im do karát pasuje, alebo to, od čoho čakajú, že by pasovať mohlo. Preto je aj celý "dekrétový" diškurz pod Tatrami až do neuverenia zjednodušený. My však nie sme od macochy - aj na Slovensku si zaslúžime vidieť skutočnosť vo všetkých rozmeroch a odtieňoch.
Takže predovšetkým: Orbánov výrok bol isteže nemiestny a konfrontačný, do spojeneckých vzťahov jednoducho nepatrí. Maďarsko, ako tiež iba jedna z kandidátskych krajín, nemá žiadny nárok poučovať o kritériách vstupu do EÚ (navyše ak konzervatívna vláda v Budapešti má tiež čo-to masla za ušami). Duplicitne dôležité je to povedať preto, lebo Orbán ani nemá pravdu: Hneď niekoľko predstaviteľov EÚ sa vyjadrilo, že BD nijako nesúvisia s integračnými podmienkami. Je jasné, a v tom panuje aj jediná zhoda medzi všetkými pozorovateľmi, že Orbán vytiahol BD z predvolebných dôvodov.
To však nie je koniec príbehu, hoci zo slovenských ohlasov by sa tak aj mohlo zdať. Prvá polovica Orbánovho (a rakúskeho, a nemeckého) stanoviska je totiž pravdivá - BD do Európy nepatria. Teda konkrétne tri z nich (dokopy ich bolo viac ako sto): "O konfiškácii a rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov a Maďarov", "o úprave štátneho občianstva" a "o potrestaní nacistických zločincov a zradcov". Na základe týchto prezidentských výnosov došlo k neprávostiam a atrocitám voči maďarskému, ale predovšetkým nemeckému obyvateľstvu. Je absolútne nesporné, že zákony zakladajúce kolektívnu vinu skupiny obyvateľov, by v dnes nemohol prijímať žiadny člen EÚ.
Tu je rozpor, ktorý jednoducho existuje. A ak europolitici hovoria, že otázka BD nie je súčasťou vstupného rokovania, tak je to nie preto, že by sa im páčili, ale z toho dôvodu, že tieto akty boli pri svojom zrode schválené aj víťaznými mocnosťami 2. svetovej vojny, teda aj nimi (okrem Nemecka, samozrejme). Vnímanie ľudských práv a legality sa proste za 55 rokov čosi posunulo. Tie isté štáty, ktoré BD po vojne chápali ako legitímne opatrenie, by zmenou svojho postoja podkopali medzinárodnoprávne usporiadanie, tak ako vzišlo z povojnových rokovaní. Benešove dekréty sa proste naozaj nedajú chápať izolovane, akoby nimi začali dejiny.
Čo však nič nemení na neprijateľnosti dekrétov optikou dneška. Ak teda prísne oddelíme hľadisko právne od morálneho, je zrejmé, že nároky Nemecka, Rakúska a Maďarska sú oprávnené potiaľ, pokiaľ od ČR a SR vyžadujú akýsi symbolický dištanc. Teda vyslovenie ľútosti nad aplikáciou princípu kolektívnej viny, konfiškáciami majetkov a tragickými násilnosťami, ku ktorým predovšetkým pri "odsune" Nemcov došlo. Nepriechodné je však právne zrušenie dekrétov; nesporne etický a spravodlivý princíp "to, čo bolo ukradnuté, má byť vrátené", by totiž v tomto prípade vrhol ČR aj Slovensko do nového chaosu a vŕšenia nových nespravodlivostí. Je to smutné, ale je to fakt. Jednoduchý dôkaz - čím hlbšie do minulosti pôjdeme, tým viac skrivodlivých a z dnešného pohľadu neospravedlniteľných "zákonných aktov" uvidíme.
Keby sa z príbehu škrtli resentimenty a volebné počtovanie, nebol by až taký problém ho civilizovane uzavrieť. Napokon, Nemci, Rakúšania ani Maďari nežiadajú masové reštitúcie, iba toľko, aby tri kritické dekréty už právne neúčinkovali do budúcnosti. Východiskom je akási politická deklarácia, či vo viacerých bilaterálnych vydaniach, alebo jedna stredoeurópska. Formulovala by nejaký všestranne prijateľný text a právnu istotu pre ČR a SR, a celé by to mohla garantovať práve EÚ. Bohužiaľ, na takýto happyend sme ešte nedozreli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
