ruský vyslanec pre región Viktor Kaľužnij.
Odsúhlasenie dokumentu závisí od turkménskeho prezidenta Saparmurada Nijazova, ktorý teraz musí zaujať jednoznačnú pozíciu, dodal Kaľužnij v rozhovore pre stanicu Echo Moskvy. Zmluva bude tvoriť dôležitý podklad dlho odkladaného prezidentského summitu ohľadom desaťročného sporu.
Ruský politik sa nevyjadril, či ide o konečný dokument o právnom štatúte Kaspického mora, na ktorý zahraničné vlády a investori čakajú už roky.
Rusko, USA a Irán sa usilujú zaujať kľúčovú pozíciu v kaspickom regióne. Najväčšie jazero sveta ukrýva milióny ton rýb a pravdepodobne sa pod jeho dnom nachádza tretie najväčšie nálezisko ropy na svete.
Do pádu Sovietskeho zväzu v roku 1991 otázku rozdelenia riešila dohoda medzi Moskvou a Iránom. Odvtedy sa však pätica krajín - Irán, Rusko a tri nezávislé republiky Turkménsko, Azerbajdžan a Kazachstan - nevie dohodnúť na rozdelení morského dna. Rusko, Azerbajdžan a Kazachstan tvrdia, že sa má rozdeliť podľa národných sektorov a voda sa má ponechať na spoločné využívanie. Takáto stratégia by viedla k tomu, že Irán by zostal s najmenším sektorom. Teherán zas požaduje podelenie dna na rovnaké časti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
