Ivanovi Magorovi Jirousovi (57). "Nepoznám podobného človeka, ktorý by pozval kapely na svoje narodeniny, aby na nich sám vôbec nedorazil," konštatuje Merta.
"Nepoznám iného básnika, ktorý recituje spamäti, s hrmotnou pokorou, ktorý utíši rockové publikum, ktorý svojou poéziou neobťažuje Boha ani jeho ovečky. Naopak - ktorý ich kráľovsky baví. Básnika s kreditom vyhnanca. Básnika, na ktorého jeho kolegovia nežiarlia. Každý mu dopredu odpúšťa, pokiaľ si podvedome nepraje nejaký ďalší škandál," pokračuje Vladimír Merta.
O Jirousovi hovorí prekvapivo placho - ako by on sám nebol pesničkárskou a básnickou legendou. Vysvetľuje, že aj keď išlo undergroundu aj pesničkárom o to isté, nie vždy spolu komunikovali. "Boli doby, keď sa cestou na undergroundový festival zastavilo jeho publikum na mojom koncerte," spomína Merta. "´Ty vole, až sa Jirous dozvie, kde som sa zdržala, ten ma zjebe,´ hovorila jedna dievčina. ´Tu niekto hrá, ideme to tam vymlátiť..´ počul som zasa za oknom v Nerudovke, kde som hral na výročie augusta. Underground sa dohovoril, že bude ignorovať akékoľvek kultúrne dianie. Ostala mu krčma."
Napriek tomu Vladimír Merta Magora miluje a hlavne má rád jeho tvorbu. Magorove básne podľa Mertu stoja úplne mimo kategórií: "Sú krásne… Nie. Zúfalo nádherné. Nežné. Publikum ho počúva na slovo!"
Vystupovať na rovnakom pódiu s Magorom nemusí však byť vždy jednoduché. "Keď mi počas Prahy magickej (Mertova kultová pieseň - poznámka. red.) vytrhol mikrofón s typickým neskorobarokovým ´Zmrdi!´ a ohlásil, že teraz idie dole a zabije každého, kto se bude baviť, bál som sa najviac ja sám. Našťastie sa hneď pod pódiom stretol s pohárom piva a bavil sa tak srdnato a kráľovsky sám, že na svoje slovo zabudol," spomína pesničkár.
Autor: klo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
