dôležité faktory. Vďaka čomu cítime chuť jedla?
Chuť rozlišujeme pomocou zvláštnych štruktúr chuťových pohárikov. Človek ich má na jazyku asi desaťtisíc. Sú známe štyri typy chuťových pohárikov, ktoré rozlišujú sladkú, slanú, kyslú a horkú chuť. Všetky chuťové vnemy vznikajú zložením týchto štyroch základných chuťových prvkov. Samotný mechanizmus vnímania chuti je zložitý. Chemické a aromatické látky v potrave alebo v nápojoch sa rozpúšťajú v slinách a vstupujú do póru na jazykových papilách. Okolo týchto pórov je umiestnená skupina chuťových buniek. Chemické látky stimulujú citlivé bunky chuťových pohárikov a papíl. Tak sa vysielajú signály z buniek prostredníctvom nervov do chuťového centra v mozgu.
Na jazyku sú umiestnené fungiformné a filiformné papily. Fungiformná papila svojim vzhľadom pripomína hubu. Tieto papily sa vyskytujú v malom množstve na povrchu jazyka, hlavne v jeho strednej časti. Filiformné papily majú malé zašpicatelé výstupky a vyskytujú sa vo veľkom množstve na celej hornej strane jazyka s výnimkou zadnej časti. Na snímke je zväčšený povrch jazyka. Na snímke vidíme väčšie množstvo fungiformných a menšie množstvo filiformných papíl.
Chuťové poháriky citlivé na slané, kyslé, horké sú zoskupené do určitých oblastí na povrchu jazyka. Koniec jazyka je citlivý na sladké, ďalšia časť na slané. Jednotlivé zóny s chuťovými centrami sú na snímke. Chuť je regulovaná dvoma časťami mozgu kmeňom a mozgovou kôrou. V ideálnom prípade by mala byť chuť do jedla kombinovaná s pocitom hladu tak, aby bol zaistený optimálny príjem stravy. Tento mechanizmus dokáže zabezpečiť dostatočné množstvo výživy pre rast a vývoj detí, u dospelých zabezpečuje udržiavanie "ideálnej" telesnej hmotnosti. S dobrou chuťou sa často spája obezita- tučnota.
Dôvody nie sú celkom jasné, prečo sú niektorí ľudia tuční. Teoreticky platí, že tučnota vzniká vtedy, keď prijímame viac energie, ako vydávame. Energetické požiadavky každého človeka sú určené množstvom energie, ktoré je potrebné na udržanie základných životných funkcií a pohybovou aktivitou. K obezite najčastejšie dochádza u ľudí s malou fyzickou aktivitou. Predpokladá sa, že dôležitú úlohu hrajú aj dedičné faktory. Najčastejšie sa s stretávame s redukčnými diétami, ktorých cieľom je zníženie telesnej hmotnosti. A opäť sme sa dostali k jedlu. Ak má niekto chuť do jedla, ťažko to zmeníme.
Ak dochádza k strate chuti, je situácia opačná. K strate chuti spolu so stratou čuchu dochádza najčastejšie pri zápale nosových dutín. Príčinami môžu byť stavy spôsobujúce sucho v ústach. Chuť v tom prípade necítime preto, lebo chuťové poháriky nedokážu zaregistrovať chuť potravy rozpustenej v slinách. K degenerácii chuťových pohárikov najčastejšie dochádza vo vyššom veku. Strata chuti do jedla sa odborne označuje ako anorexia. Väčšinou je iba prechodná, popri celkovej chorobe. Trvalá strata chuti do jedla vyžaduje odborné vyšetrenie.
Každý človek má iný vkus a to platí aj pre naše chuťové orgány. Každému chutí niečo iné. Tekutina bez farby, chute a vône, ktorú náš organizmus najviac potrebuje je voda. Denne by sme mali vypiť 2,5 - 3 litre tekutín, polovičku by sme mali konzumovať vo forme vody. Nemali by to byť ani limonády, ani alkohol. Voda je bez chuti, preto nedráždi naše chuťové poháriky. Pravdepodobne preto sa pokúšame pitnú vodu nahradiť rôznymi limonádami. Pozreli sme sa na to, ako pôsobia na naše chuťové poháriky nápoje, ktoré na Slovensku nemajú veľkú tradíciu.
Konzumácia miešaných nápojov, koktailov a long drinkov s nižším obsahom alkoholu v poslednom čase mierne stúpa. Napriek tomu, že ide o veľmi chutné drinky, na Slovensku akosi neprichádzajú do módy. Miešané nápoje majú lahodnú chuť, iskrivú farbu. V kombinácii s ľadom sú chladivo svieže, vhodné pre poobedňajšiu siestu. Na chuť nápoja má vplyv spôsob prípravy a voľba jednotlivých substancií, z ktorých koktail pripravujeme.
Základnou substanciou sú spravidla dva druhy destilátu (vodka, gin). Pri longdrinkoch sa väčšinou dopĺňa džúsom, tonikom, kolou. Pri shortdrinkoch miešame základný alkohol s iným likérom. Konečný chuťový efekt dodávajú prísady, ako citrusová šťava, grenadína a ovocie. Tieto nápoje ešte na Slovensku nezabodovali, ale v blízkej budúcnosti budú stále viac a viac žiadané. Prečo to spomíname? Chceme poukázať na to, že konzumácia nápojov úzko súvisí s tradíciami a zvykmi. Na Slovensku je obľúbená káva, ktorá sa pije vždy a všade.
Je reč o chuti, tak že musíme povedať pár slov o káve. Káva rýchle stráca chuť, preto by sme nemali kupovať väčšie zásoby naraz. Najchutnejšiu kávu pripravíme z čerstvo praženej kávy bohatej na aromatické látky a silice, ktoré robia z "kávy kávu". Časom aromatické látky vyprchajú, tým sa káva znehodnocuje. Mali by sme ju kupovať iba na týždeň, prípadne na desať dní. Tak bude naša káva vždy chutná, silná a aromatická.
Chuť hotovej kávy môžeme zlepšiť, prípadne zhoršiť. Môžeme do nej pridať smotanu, ale aj iné prísady. Tým môžeme chuť kávy zlepšiť, ale aj zhoršiť. Ak si chceme kávu vychutnať, tak by sme mali klásť dôraz na servírovanie. Žinčica je najchutnejšia na salaši. Pečené zemiaky nám chutia v prírode pri ohni, ale káva nie. Dobrá káva chutí v príjemnej kaviarničke alebo v inom útulnom prostredí. Vidíme, že na naše chuťové zmysly vplýva aj atmosféra a prostredie, kde nápoj, prípadne jedlo konzumujeme. Káva mala svojich ctiteľov, ktorí ju ospevovali v poézii aj v próze. Veľkými milovníkmi kávy boli aj mnohí velikáni dejín, slávny skladateľ Beethoven a vynikajúci spisovateľ Voltaire. Skoro sme zabudli na víno. Znalci tohto skvelého nápoja vedia, že pri ochutnávke vín sa dajú stráviť v pivniciach dlhé hodiny. Odborníci - degustátori dokážu bez problémov rozpoznať jednotlivé odrody. Či je suché, polosuché, polosladké alebo sladké zistia za chvíľku. Veď to nie je žiadna veda, ide o obsah zvyškového cukru, ktorý sa neprekvasil na alkohol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
