parlamentným poslancom v r. 1872 - 75. Po štúdiách práva v Budapešti sa usadil ako advokát v Košiciach. Jeho manželkou bola Ilona Benczúrová, sestra maliara Júliusa Benczúra, u ktorého sa školil aj jeho syn - maliar Július Éder. V šľapajách svojho otca sa od mladosti zapájal do politického i verejného mestského života - od r. 1868 ako čestný právny zástupca mesta a od r. 1872 ako člen mestského zastupiteľstva, potom ako člen školskej mestskej stolice, predseda kuratória meštianskych škôl. V oblasti školskej politiky Košíc usiloval o rozšírenie počtu ľudových škôl a podporoval myšlienku ich poštátnenia. Od roku 1902 bol zástupcom mešťanostu T. Münstera. Po jeho smrti bol v júli r. 1906 zvolený za mešťanostu, potom znovu v apríli r. 1908 a zostal ním až do svojej smrti v r. 1912.

Z aktivít v mestskej správe treba vyzdvihnúť jeho úsilie o urbanistickú úpravu Košíc ako sú parky a úprava ulíc západného predmestia, rozšírenie vodovodnej a kanalizačnej siete, príprava výstavby mestskej električkovej trate, novej nemocnice, múzea. Zasadzoval sa o zriadenie súdnej tabule v Košiciach od r. 1877, čo sa realizovalo r. 1890. Do mestskej administratívy zaviedol poriadok a presnosť aj vydaním nového štatútu. Mesto mu vyjadrilo uznanie tým, že podľa neho pomenovalo park medzi divadlom a Dómom sv. Alžbety, dalo namaľovať jeho portrét pre zasadaciu sieň mesta. Kráľ mu udelil r. 1910 železný záslužný kríž III. stupňa.

V mladšom veku sa aktívne podieľal na hospodárskom podnikaní ako člen viacerých podnikov, napr. Košického parného mlyna, Parných kúpeľov, mlyna Unio úč. spol., Košickej pouličnej železnice, Parnej tehelne P. Jakaba úč. spol, aj peňažných ústavov, Prvej hornouhorskej záložne a Košickej obchodnej banky. Bol členom slobodomurárskej lóže.

Zo Slovníka košických osobností od PhDr. Márie Mihókovej.

Autor: som

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.