zistili, že napodobením letu vtáka cesta nevedie.
To, že teplý vzduch stúpa nahor si iste všimlo mnoho ľudí stačí pohľad na horiace ohnisko. Iba dvaja si však z toho vyvodili dôsledky: bratia Jacques Étiénne a Joseph Michel Montgolfiérovi.
Montgolfiérovci vyrábali papier a mali továreň neďaleko Lyonu vo Francúzsku. Zistili, že ľahké vrecúško naplnené dymom z horiacej slamy a vlny sa vznesie vyššie a lieta. V lete 1783 vypustili hodvábny balón polepený papierom a naplnený horúcim vzduchom. Počas desaťminútového letu prekonal balón vzdialenosť väčšiu než jeden kilometer. V koši balóna však zatiaľ neboli ľudia. Prvými dobyvateľmi vzduchu (rovnako ako o storočie neskôr prvými dobyvateľmi kozmu) boli zvieratá. V tomto prípade kohút, kačka a baran. Medzi prvými divákmi bol aj Ľudvík XIV. a Mária Antoinetta.
Prví ľudia, ktorí našli odvahu na let v balóne boli Jean Pilatre de Rozier a markíz Francois d'Arlande. Ich balón bol vysoký 20 metrov a v najširšom mieste mal priemer 14 m. Pod balónom bolo umiestnené miesto pre "letcov" aj s vyhrievacím zariadením na ohrievanie vzduchu. Ich let sa uskutočnil v Paríži 21. novembra 1783. Počas 25 minút balón prešiel vzdialenosť 9 km. Potom sa však v plášti balóna vypálila diera a museli núdzovo pristáť. Mali šťastie, iní pri podobných pokusoch prišli o život. Francúz Jacques Alexandre Charles zostrojil dokonalejší balón plnený ľahkým vodíkom a podnikol s ním sám aj prvý let.
Balóny síce vzbudzovali veľké nadšenie, ale čoskoro sa ukázalo, že majú veľa nevýhod. Predovšetkým sú zle ovládateľné a chýba im pohon.
Riešenie priniesli vzducholode. Keď bol v roku 1870 Paríž okupovaný pruským vojskom, všimol si pruský dôstojník Ferdinand von Zeppelin, že Francúzi dopravujú do obkľúčeného mesta rôzne veci pomocou balónov. Začal preto pracovať na konštrukcii vzducholode, ktorá by sa na rozdiel od balónov dala riadiť. Svoju prvú vzducholoď postavil v roku 1900 a naplnil ju tiež vodíkom. Nebola síce veľmi podarená, ale Zeppelin ju neustále vylepšoval a tak v roku 1909 mohli byť vzducholode zavedené do osobnej dopravy a ešte do I. svetovej vojny prepravili viac než 35 tisíc ľudí. Tieto úspechy nenechala bez povšimnutia nemecká vláda, ktorá zadala Zeppelinovi zákazku na celú "letku" a tak viac než 100 vzducholodí mohlo počas I. svetovej vojny bombardovať nepriateľské mestá. Prvý let cez Atlantický oceán do Ameriky uskutočnil major Scott vzducholoďou z Veľkej Británie v roku 1919.
Zeppelin zomrel v roku 1917 a nedožil sa tak veľkého rozmachu medzikontinentálnych letov v 30. rokoch. Jeho najznámejšia loď bola Graf Zeppelin, ktorá nalietala viac než 1 600 000 km a najväčšou pýchou Hindenburg. Bola dlhá 248 m a mala priemer viac než 41 metrov. Štyri motory jej umožňovali dosiahnuť rýchlosť až 150 km/h a bez medzipristátia zvládla 14 000 km. Mal kabíny pre 50 cestujúcich s teplou a studenou vodou, fajčiarsky salónik a pod. Šiesteho mája 1937 však postihla Hindenburg katastrofa: vybuchol a v jeho troskách našlo smrť 36 osôb.
Moderná doba sa dnes čiastočne vracia k prednostiam vzducholodí, ale stále viac sa stretávame s klasickými balónmi na teplý vzduch. Dokonalé materiály plášťov balónov a výkonné plynové horáky umožňujú rozvoj tejto krásnej športovej disciplíny.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
