šeliem sa dokáže zmocniť veľkého zvieraťa, ktoré by samotná šelma nepremohla alebo nedostihla. Lovecké svorky vytvárajú najmä veľké mäsožravce, ktoré žijú v otvorenom teréne, kde je ťažko nebadane sa priblížiť ku koristi, úspešnejšie je korisť prenasledovať a uštvať. Veľkým lesným šelmám viac vyhovuje individuálny spôsob lovu. Vedia prekvapiť obeť náhlym útokom, kým svorka by sa predčasne prezradila. Drobné šelmy často prenasledujú korisť do jej úkrytov a ľahko sa utaja vprízemnej vegetácii. Preto aj im lepšie vyhovuje taktika individuálneho lovu a žijú prevažne samotársky. Len zopár druhov malých šeliem z čeľade cibetovitých sa združuje do skupín. Patria k nim surikaty, mungo pásikatý a trpasličí.
Spoločenské cibety sú vzhľadom i správaním akýmsi prechodcom medzi lasicami či kunami a sysľami. Majú dlhé štíhle telo, špicatú nízku hlavu a pomerne krátke nohy. Dorastajú do veľkosti lasičky až potkana. Obývajú tropickú savanu s roztrúsenými kríkmi a stromami v Afrike a miestami aj vo východoindickej oblasti. Žijú v rodinných spoločenstvách, ktoré vedie rodičovský pár. Len dominantný pár sa rozmnožuje, ostatní členovia klanu, býva ich desať až štyridsať, opatrujú mláďatá a vykonávajú strážnu službu. Opatrovateľky mláďatá pridájajú, hoci samé nerodili. Strážnu službu zabezpečujú staršie skúsené jedince. Strážcovia prví opúšťajú úkryty, aby overili, či je vonku bezpečne. Zaujmú pozorovacie stanovištia na vyvýšenom mieste, surikaty rady vyliezajú na vrcholce suchých stromov, drobní trpaslíčí mungovia aspoň na opuncie a kríky. Stráže svedomito striehnu, či sa nepribližujú nepriatelia hyeny, šakaly či dravé vtáky. Keď spozorujú nebezpečenstvo, upozornia svojich druhov výstražným výkrikom. Nastane divoký útek skupiny do úkrytov, len stráže často nevládzu včas uniknúť a stanú sa korisťou útočníka.
Mungo pásikatý je najmocnejší a najstatočnejší spomedzi spoločenských cibet. V prípade, že predátor ohrozí niektorého z nich, napr. uchmatne ho šakal, celá skupina sa v zovretej formácii smelo pustí do boja s útočníkom a často ho donúti k úteku bez koristi. Mungovia aj surikaty s obľubou lovia škorpiónov a jedovatých hadov. Podobnú pohybovú schopnosť majú aj samotárske druhy cibetovitých šeliem, v rýchlosti reakcií sa im žiadne iné zviera nevyrovná. Spoločenské cibety majú v správaní ďalšie zvláštnosti. Podobne ako severoamerické prériové svište panáčikujú na zadných nohách, vztýčia hlavu a ostražito sa obzerajú, či nezbadajú niečo podozrivé. Svoje teritórium značkujú výlučkami ritných žliaz tak, že spravia stojku na predných nohách, aby umiestili pachové značky čo najvyššie. Za potravou sa vzďaľujú až 2 3 kilometre od svojho sídla, vedie ich dominantná samica matka klanu. Živia sa rôznou chrobačou, červami a drobnými stavovcami, menej aj plodmi. Často sa potulujú medzi termitiskami. Konzumujú termity a v chladných tuneloch ich stavby sa ukrývajú pred neznesiteľnou poludňajšou páľavou. V opustených termitištiach sa niekedy trvalo usadia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
