mesiacom. Táto situácia spôsobuje najviac starostí poľnohospodárom a v tomto predjarnom období ich najviac trápi otázka prezimovania ozimín a sejby obilnín.
"November a december bol z hľadiska teplôt a zrážok veľmi studený, a to pod dlhodobým priemerom. Prvé dve januárové dekády sa niesli v podobnom duchu, nastavajúce počasie však už v znamení plusových teplôt. Najproblematickejším faktom na tejto skutočnosti však je, že z polí zmizla snehová prikrývka, ktorá chránila zasiate oziminy," vysvetľuje vedúci Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, skúšobnej stanice v Spišských Vlachoch Ing. Eugen Pavlík.
Toto pracovisko sa zaoberá skúšaním odrôd obilnín a krmovín, a to na zhruba pätnástich hektároch. Toto číslo udáva prevádzkové a tiež pokusné plochy.
Podľa dlhoročných skúseností poľnohospodárskych odborníkov zo skúšobnej stanice premenlivé počasie sa podpíše hlavne pod úrodu pšenice. "U citlivých odrôd pšenice došlo totiž k silnému popáleniu listov. Ich intenzita je však závislá aj od termínu sejby," hovorí E. Pavlík.
Podľa jeho tvrdení, najlepšie na tom sú pestovatelia, ktorí zasiali v tretej septembrovej dekáde, čiže z odborného hľadiska v agrotechnickom termíne. Skoré sejby sú totiž dobre zakorenené a o to lepšie odolávajú teplotným výkyvom. "Naopak, pšenica siata v neskoršom období je plytko zakorenená, preto je tam väčšie riziko poškodenia," porovnáva vedúci skúšobnej stanice v Spišských Vlachoch.
Ako riešenie E. Pavlík odporúča poľnohospodárom zahusťovať porasty zriedené následkom spomínaného počasia postrekom Retacelu a zasiate plochy tiež prihnojovať regeneračným hnojivom.
Napriek tomu, že bežným termínom pre výsev jarného jačmeňa je tretia dekáda marca, pracovníci skúšobnej stanice v Spišských Vlachoch plánujú už v týchto dňoch vyjsť do poľa. Tento stav teda znamená dvadsaťdňový výkyv od normálu. "Zima bola veľmi suchá, padlo 25 mililitrov zrážok, čo je tridsať percent z normálu. Pôda je už vzhľadom k súčasnému počasiu zrelá k siatiu, preto chceme realizovať prvú sejbu jačmeňa, aby nás neprekvapilo ešte väčšie sucho," zdôvodňuje E. Pavlík.
oko ďalej dodáva, takýto stav zažili naposledy pred desiatimi rokmi. Snituáciu však vedúci skúšobnej stanici nevidí až tak čierno. Na západnom Slovensku je totiž bežné vysievať jačmeň už koncom februára. Veľkého rizika sa neobáva ani v prípade návratu zimného počasia s mínusovými teplotami. "Jačmeň vydrží určite mínusové teploty v hodnote mínus päť stupňov Celzia. Nebezpečné by však v tomto prípade boli výkyvové teploty," vykresľuje krajnú situáciu Ing. Eugen Pavlík.
Atypické zimné počasie na rozdiel od vyššie uvedených poľnohospodárskych plodín by nemalo, našťastie, ovplyvniť budúcu úrodu druhého slovenského chleba, a to zemiakov. Skúšobná stanica v Spišských Vlachoch už tradične dlhé roky zaraďovala túto plodinu do svojho "repertoára". Výnimkou sú však posledné tri roky, keď sa nemohli ubrániť zlodejským nájazdom na ich prevádzkové a pokusné plochy. "V minulom roku sme sa však vrátili k tejto činnosti, s tým, že sme si najali strážnu službu," vysvetľuje E. Pavlík. Výnos zemiakov bol však všeobecne nižší ako predtým, pod čo sa podpísalo júlové daždivé počasie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
