Chorvátsku, v rekreačnej oblasti (!!), čo zase z Bosny tak ďaleko nie je. Ale ani zo Slovenska; je tuho interesantné, že štvanec s takými možnosťami, aké mal tento človek, sa nedokázal vypariť aspoň ako Lexa. So stovkami miliónov, ktoré mu ležali pri nohách, sa mohol (aj s kolegom) doživotne zahrabať v ktoromkoľvek thajskom hoteli či kdekoľvek. Kdeže - neunikal ani mesiac. Nevedel ani toľko, že sa má skryť tam, kde nemáme dohovor o vydávaní. Poškodeným klientom nedoprial ani to posledné potešenie, že ich dobehol rafinovaný podvodník. Nie - treťotriedny babrák. To je už naozaj na mašľu...
Frunimu sa veľmi rýchlo splnilo vlastné proroctvo, ktoré vyslovil týždeň po svojom zdúchnutí, že "sa možno skoro vráti". Zaujímavé je, že to odznelo v tom istom denníku (ako jedinom - dokonca exkluzívny rozhovor), ktorý teraz už vo štvrtok večer vedel, že sa nachádza (aj s Matim a Šebeščákom) v Chorvátsku a "že ich zatknutie je otázkou hodín". Problém nie je s novinami, ktoré len vykonávajú svoje poslanie, ale s ministerstvom (ministrom) vnútra, ktoré nakladá s informáciami od buka do buka - niekedy tají úplné hlúposti, inokedy súka senzácie... A čo je horšie, selektívne... Ostatným denníkom totiž ponúkol iba "viem, ale nepoviem". Toto by minister (akýkoľvek štátny orgán) robiť nemal; kontaminuje tým mediálne prostredie. A ak si do mozaiky vložíme zmienený "exkluzívny rozhovor" s Frunim, publikovaný niekedy okolo 10. februára, fantázia už môže pracovať naplno. Lebkou sa preháňajú tie najbizarnejšie špekulácie...
Pravda, kauzou Horizont a spol. je mediálny priestor už zasiahnutý tak či tak. Objav "štandardnej reklamnej zmluvy" (Martin Lengyel) s TA 3 bude asi spúšťačom veľkej verejnej diskusie na túto tému. Teda ak Lengyel dodrží svoj sľub a v dnešnej tlači nájdeme inzerciu, v ktorej dáva k dobru inzertné sumy, ktorými Fruni prispel Markíze a STV. Isteže, ani jedno, ani druhé, ani tretie nie je nijakým tajomstvom, ba zoznam sa dá rozšíriť i na tlačené médiá. Fakt je ten, že Horizont a ďalšie "nebanky" boli asi najveľkorysejším inzertným partnerom všetkých slovenských médií.
Prípad TA 3 je však výnimočný tým, že existuje podozrenie, že skoro 150 miliónová objednávka na štyri roky dopredu (! - absolútne neslýchané) je jediným štartovným kapitálom televízie. Hoci to Lengyel popiera, a aj bude, na tom ešte nič nezákonné nie je. Išlo jednoducho o kamufláž, keďže bola snaha spojenie investora a držiteľa licencie neodkrývať. To, že sa Fruni angažoval v množstve stratových projektov, svedčí iba o ňom. A ešte o obmedzených zdrojoch, na ktorých stojí slovenský mediálny svet. Filozoficko-hypotetická dilema vyzerá potom tak, že ako by súčasný trh - printových aj elektronických - titulov vyzeral, nebyť injekcií od "nebankových inštitúcií". Môžeme sa obrniť aj trochou cynizmu; Fruni a jemu podobní dobrodinci sa zaslúžili o slobodné šírenie informácií. Mnohí novinári by dnes veru nemali robotu, nebyť tohto biznisu... Zároveň však ide o vážny morálny problém, ktorý sa nástojčivo vtiera pri pohľade na mnohé ľudské tragédie... Pokiaľ pri diskusiách o odškodnení klientov je úplne namieste argument, že zodpovedný je každý sám za seba, pri rozjímaní o tom, kde sa tie všetky peniaze podeli, nemá mediálna trieda celkom vyleštené svedomie.
To síce nie je málo, ale súčasne asi aj všetko. Výčitky, že táto inzercia sa vôbec nemala zverejňovať, resp. sa mala prísnejšie regulovať (čo je úplne bežný názor), totiž postrádajú elementárnu logiku. Napríklad tvrdenie, že išlo vždy o klamlivú reklamu, stojí iba v rovine síce pravdepodobnej, ale len hypotézy. Na tomto základe by bolo možné zakázať polovicu inzercie, ktorá beží denne v médiách. Každá reklama z podstaty veci, teda zo samotnej definície reklamy, prikrášľuje skutočnosť - otázne sú iba rozsah a výška škody, ktorú môže dôvera v ňu spôsobiť. Kým "podnikanie" fungovalo, úročky sa vyplácali, a mnohí klienti, ktorým zmluvy šťastne skončili, sa dnes smejú. Niektorí sú veru s inzerovaným produktom aj spokojní...
Takisto je smiešny názor, že podobne ako pri tabakových výrobkoch ("fajčenie škodí zdraviu"), aj pri reklame na "nebanky" malo byť uvedené, že riziko je veľké. Mohli by sme sa hneď aj opýtať, s akým efektom znížilo "varovanie ministra zdravotníctva" počet fajčiarov. Samozrejme, s nulovým. Podstatnejšie ale je si uvedomiť, že "antireklama" je hlúposť z princípu; čo ak sa o chvíľu dožijeme čokolády s varovaním, že "spôsobuje obezitu a kazí chrup"?
Je už isté, že rozvíjajúca sa "frunitéma" opäť otvorí problém etickej a neetickej reklamy. Buďme naň pripravení, lebo jeho skrytým obsahom bude stará známa ponuka: Vyšší pocit bezpečia za slobodu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
